"O studenej vojne medzi Gruzínskom a Ruskom nemôže byť ani reči," povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov gruzínskemu denníku Slobodné Gruzínsko ešte pred začiatkom dvojdňovej návštevy Gruzínska. Napriek tomu sa mu ešte skôr, ako dorazil do Tbilisi, podarilo vyrobiť menší diplomatický škandál a z oficiálnej sa stala už len pracovná návšteva.
Lavrov sa totiž odmietol zúčastniť na kladení vencov k pamätníku gruzínskych vojakov, ktorí padli v 90. rokoch počas abcházsko-gruzínskeho konfliktu. Jeho gruzínska kolegyňa to označila za nesusedské gesto a úroveň jeho cesty znížila z oficiálnej na pracovnú. Diplomatickou rečou povedané: nepáči sa nám, ako sa správate, ale v dialógu pokračovať budeme.
Lavrov sa obhajoval, že Moskva je v konflikte medzi Gruzínskom a separatistickými regiónmi Južným Osetskom a Abcházskom prostredníkom a nerád by preto zvyšoval napätie. Gruzínska predsedníčka parlamentu Nino Burdžanadzeová Lavrovovo počínanie označila za otvorenú podporu separatistických režimov.
Vzťahy medzi Tbilisi a Moskvou nie sú veľmi priateľské a návšteva Lavrova len potvrdila tento trend.
Kremeľ síce podobne ako celý svet Abcházsko de iure neuznáva, v regióne sa však angažuje viac, ako sa Tbilisi páči.
Spolu s ruskými vojenskými základňami v Gruzínsku ide o najväčší problém, ktorý si navzájom nevedia vydiskutovať. Gruzínsko chce, aby Rusko stiahlo svojich vojakov do troch rokov, Moskva však hovorí o najmenej deviatich rokoch a žiada záruky, že ich nenahradí armáda iného štátu. Napríklad vojaci NATO.
Navyše sa Kremeľ sťažuje, že v kaukazskom regióne pobehuje priveľa teroristov a Tbilisi si s tým nevie rady. Nevylúčili, že preto podniknú preventívne útoky aj na území Gruzínska, čo pobúrilo gruzínskych politikov. Vážne roztržky určite nevyrieši ani Lavrovova "pracovná" návšteva.
MIREK TÓDA
