Súčasný veľvyslanec v Iraku bude prvým národným riaditeľom spravodajských služieb v americkej histórii. Túto funkciu Američania vytvorili po zdrvujúcej kritike amerických tajných služieb za ich činnosť pred 11. septembrom. Jej vytvorenie sa považuje za najväčšiu reformu amerických spravodajských služieb za posledných 50 rokov.

Negroponteho čaká množstvo náročných úloh: dôvera k americkým spravodajským službám je nízka, služby medzi sebou nekomunikujú a chýbajú špióni v teréne, ktorí by ovládali jazyk a kultúru problematických krajín.

Nominácia Negroponteho, ktorého ešte musí potvrdiť Kongres, bola prekvapením. Zdroje z Bieleho domu naznačili, že najmenej traja kandidáti nomináciu odmietli. Aj pre to Bush s oznámením nového národného riaditeľa meškal. Hovorí sa tiež, že prezident nevedel nikoho nájsť. "Nie je to pravda," reagoval personálny šéf Bieleho domu Andrew Card.

Podľa dobre informovaného zdroja bol prvou voľbou Busha bývalý riaditeľ CIA Robert Gates. Ten však odmietol, pretože zákon vraj definuje právomoci riaditeľa "veľmi vágne". Zriadeniu nového postu dlho vzdoroval minister obrany Donald Rumsfeld. Nechcel sa vzdať vplyvu Pentagonu na vojenské spravodajstvo a jeho rozpočet.

Včera Bush povedal, že Negroponteho vybral aj pre to, že má dostatok skúseností z diplomacie. Negroponte je kariérnym diplomatom, ktorý v posledných rokoch aktívne presadzoval Bushovu politiku v Iraku. Bol veľvyslancom v OSN, keď sa tam Američania snažili získať podporu na svoju akciu v Iraku. Hneď, ako moc v Iraku prevzali Iračania, prišiel ako americký veľvyslanec do Bagdadu.

Organizácie vystupujúce za obhajobu ľudských práv ho kritizovali za jeho pôsobenie v Hondurase na začiatku 80. rokov, kde v čase vojenskej vlády dochádzalo k mučeniu. Vraj sa mal podieľať aj na podpore contras v boji proti ľavicovým sandinistom v Nikaragui.

(mik)