Všetci štátni zamestnanci pritom majú jediného zamestnávateľa, a tým je štát.
Niektoré ústredné štátne orgány majú výhradu, že všetci štátni zamestnanci majú jediného zamestnávateľa a tým je štát. Napríklad, podľa ministerstva spravodlivosti by podmienky výkonu štátnej služby mali byť jednotné. Tvrdí to aj Úrad pre verejné obstarávanie, a to aj preto, aby "nedochádzalo k fluktuácii štátnych zamestnancov z dôvodu lepších podmienok" v nejakom inom úrade.
Odbory ani Úrad pre štátnu službu to však za nerovnosť podmienok nepovažujú. Kancelár predsedu úradu Ondrej Urban povedal, že tým, že sa rozsah výhod obmedzil (zmluva hovorí: najviac o dve a pol hodiny menej..., a najviac o týždeň viac...), zabráni sa diskriminácii niektorých úradov, ako aj tomu, aby úradníci "prechádzali z jedného úradu na druhý".
Na skrátenie pracovného času a predĺženie dovolenky úradníkov nestačí len samotná prítomnosť odborov. Jedno i druhé musí príslušná odborová organizácia dohodnúť s vedením úradu v tzv. podnikovej kolektívnej zmluve.
"Je to na úvahe vedúceho služobného úradu. Musí brať do úvahy, koľko ľudí má," hovorí Urban. Inak podľa neho platí to, čo je v zákone, teda v podstate 40-hodinový pracovný týždeň a štyri týždne dovolenky.
Podnikovou kolektívnou zmluvou možno upraviť aj výšku odmien, ktoré štátny zamestnanec môže dostať za to, že sa dožil 50 rokov, a za to, že vôbec po prvý raz zo služby odchádza rovno do dôchodku. Výšku odmeny v oboch prípadoch určuje zákon. Napríklad, pri päťdesiatke môže byť najviac vo výške funkčného platu úradníka.
Urban tvrdí, že ak sa dohodne, že odmena nebude vo výške platu, ale napríklad 1,5-násobku platu, rozdiel pôjde z tzv. sociálneho fondu, teda z peňazí, ktoré už úrad má. Viceprezident odborov Ján Gašperan dodáva, že záväzky vyplývajúce z podnikovej kolektívnej zmluvy úrad "zabezpečí napríklad aj z úspor".
Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa zástupcovia vlády a odborov podpísali minulú stredu.
