Michal Němec je človek schopný hocičoho. Keď založil skupinu Jablkoň, vzniklo čosi nezaraditeľné; čosi, čo zrejme najvýstižnejšie definoval Jiří Černý prirovnaním k "stretnutiu G. F. Händla s pračlovekom". Keď sa už táto prapodivná kapela ako-tak etablovala na hudobnej scéne, vniesol do krehkého šuplíkovania ďalší chaos rozdelením Jablkoňa na ďalšie sekcie - na pesničkovú a symfonickú.

Pesimista by povedal, že Vianoce sú už tak ďaleko za nami, že sa na ne neoplatí ani spomenúť. Optimista, naopak, by vyhlásil, že boli len toť nedávno a že onedlho už prídu nové. A lepšie. V tomto ohľade som optimistom, a preto verím, že i teraz sa oplatí zrecenzovať vianočnú platňu - najmä ak je taká netradičná a nadčasová ako v prípade najnovšieho produktu skupiny Jablkoň.

Ozaj - stretli ste sa už s vianočnou platňou, na ktorej je ozajstný countdown, teda odpočítavanie? Tak na tomto cédečku nájdeme predvianočné odpočítavanie ("... 46, resp. 38, resp. 30 dnů zbývá do Vánoc..."), ktoré je navyše vyriešené ako štylistické cvičenie na danú tému. Raz ho prednesú Sestry Steinovy, potom zas primáš Hradišťanu Jura Pavlica, inokedy zas fyzický básnik Petr Váša či Radovan Lukavský, každý so svojím prístupom a šarmom.

Z pôvodne zamýšľaného projektu prevzatých skladieb s vianočnou tematikou zostali nakoniec len dve coververzie Koleda z repertoáru Bratov Ebenovcov a Předvánoční koleda z pera Petra Skoumala a Jana Buriana. Obe nádherné, a pritom pravdivé a svojím sarkazmom relativizujúce a poľudšťujúce dnešné Vianoce. Burianovské "Zas budou vánoce, ty svátky vkladních knížek" a ebenovské "že světlo přijde i do našeho chlíva" sedia ruku v ruke v jednej lavici s jablkoňovským poznatkom, že "všechna ta hovada boží teď nakupují zboží".

Pestrosť a mnohofarebnosť je vôbec základnou črtou nielen tohto albumu, ale pesničkovej tvorby Jablkoňa vôbec. V časoch, keď každá kapela považuje za nutné hľadať svoj štýl, Jablkoň akoby nachádzal svoju parketu v zámernej neštýlovosti. Už dávno neplatí, že kapelu tvoria dve akustické gitary, perkusie a mužský hlas. Michal Němec vyťahuje rozmanité nástroje a nečakaných hudobných hostí ako králikov z klobúka, posúva nimi a dosádza ich do svojich nahrávok, kedykoľvek a kamkoľvek, ako to považuje za vhodné.

Veľký manipulátor? Nie - skôr nesmierne nápaditý aranžér, čo si dokázal pripraviť pôdu, na ktorej nie je nič nemožné. Rokenrol vedľa chorálu, dixieland vedľa operného belcanta a kvázikocábovského blues. U niekoho by takáto zmes zaváňala plagiátorstvom a hraničila so stratou vkusu či súdnosti - Michal Němec a Jablkoň však tvorenie koláží a mozaikových skladačiek už roky zvládajú bez problémov.

Nesporne im to uľahčuje všadeprítomný humor alebo aspoň nadhľad - koniec koncov, to prižmúrené oko, hovoriace "neberme sa zase až tak vážně, vážení" umožňovalo podobnú "šialenú" hudobnú choreografiu už Frankovi Zappovi.

Autor: Miloš Janoušek(Autor je publicista a folkový pesničkár)