Umelecká riaditeľka Ruxandra Balaciová a pohľad zvonku na vstup do unikátneho priestoru, ktorý spravuje. FOTO - ARCHÍV MNAC
Koncom októbra minulého roka sa jedno z krídiel impozantnej budovy bývalého Ceaušescuovho paláca v Bukurešti premenilo na rumunské Národné múzeum súčasného umenia (MNAC). Unikátny projekt sa rodil desať rokov a vznikol vďaka podpore bývalého premiéra Adriana Nastaseho, veľkých nadnárodných firiem aj umeleckej komunity zo zahraničia. Plocha 16-tisíc metrov štvorcových susediaca so súčasným sídlom rumunského parlamentu sa tak mohla premeniť na výstavné haly, kancelárie a depozitáre.
V mnohom sa slovenská situácia podobá rumunskej - vo svete takmer neznáma umelecká scéna, komplex "umelca z východu", neexistujúci trh so súčasným umením, nedostatočná finančná podpora či ľahostajný postoj širokej verejnosti. Umelecká riaditeľka múzea RUXANDRA BALACIOVÁ preto poskytla okrem renomovaného talianskeho umeleckého časopisu Flash Art rozhovor aj denníku SME ako jedinému slovenskému médiu.
Aký význam malo otvorenie múzea pre Bukurešť?
"Pre takú malú a neznámu umeleckú scénu, akou je rumunská, je mať veľké a vlastné múzeum súčasného umenia veľmi dôležité. Verím, že vznik múzea pomôže sceliť rozštiepenie medzi západom - otcom a secondhandovým divokým východom. Že pomôže miestnym umelcom presadiť sa v medzinárodnom kontexte."
Myslíte si, že rumunská verejnosť potrebuje súčasné umenie?
"Rumunskému priemernému občanovi chýba vzdelanie v súčasnom vizuálnom a trendovom umení, nevie, čo sa v tejto oblasti deje. Tomuto stavu nepomáhajú ani médiá. Je veľmi ťažké obrátiť ich pozornosť na niečo iné ako vraždenie či škandály. Naše múzeum chce vychovať nového návštevníka."
Umiestnenie múzea je veľmi nezvyčajné - ako ste sa vlastne ocitli v starom Ceaušescuovom paláci?
"Áno, ten priestor je netradičný, ale aj vyzývajúci. Za vznik múzea súčasného umenia mnohí z nás bojovali už desať rokov. To, že sme nakoniec práve v tejto budove, je najmä vďaka nadšeniu bývalého premiéra Adriana Nastaseho a generálneho riaditeľa múzea Mihaia Oroveanu."
Dá sa zbaviť takáto budova svojej minulosti?
"Pomocou súčasného umenia chceme zmeniť povesť priestoru a z pôvodného symbolu totalitného režimu utvoriť miesto otvoreného princípu a dynamického myslenia. Dá sa to považovať za istú historickú iróniu."
Múzeum spravuje obrovské plochy a ponúka naraz hneď niekoľko pozoruhodných výstav. Zdá sa, že rozbeh sa vám podaril.
"Samozrejme, aj my zápasíme napríklad s limitovaným rozpočtom, konzervatívnym rumunským kultúrnym systémom či zákonmi, ktoré neprajú kultúrnemu rozvoju ani medzinárodným výmenám. Jeden z našich najväčších problémov je nedostatok ekonomickej samostatnosti nášho rozpočtu, ktorý závisí najmä od ministerstva kultúry."
Myslíte si, že sa vám darí udržať si v tíme mladú generáciu?
"Platy mladých kurátorov sú veľmi nízke a možnosti financovania cestovania či produkcie sú veľmi limitované. Legislatíva sa však, našťastie, bude meniť - aj tlakom európskej komunity. V tejto chvíli však takisto závisíme aj od sponzoringu, ktorým uhrádzame, napríklad, cestovné náklady pre umelcov."
Aké sú doterajšie ohlasy zo zahraničia?
"Napriek spomínaným nedostatkom bolo múzeum prijaté pozitívne a morálne podporené prominentnými členmi medzinárodnej umeleckej scény. Udržanie spolupráce s medzinárodnou umeleckou komunitou zostáva našou hlavnou úlohou. Dôležitým momentom bolo otvorenie, ktoré všetkým ukázalo, že sme schopní fungovať na žiadanej úrovni a že je pre nás dôležité pritiahnuť mená medzinárodnej scény a veľké svetové prehliadky umenia."
Kto tvorí radu MNACu
René Block - riaditeľ Múzea Kunsthalle Fredericianum v Kasseli
Enrico Lunghi - riaditeľ Casino Luxembourg
Catherine Miller - riaditeľka Artpress magazínu v Paríži
Nicolas Bourriaud - riaditeľ Palais de Tokyo v Paríži
Heiner Holtappels - riaditeľ Media Art inštitútu, Amsterdam
Anders Keuger - bývalý riaditeľ Severského inštitútu súčasného umenia, voľný kurátor v Štokholme
Pozn. Medzi odborníkov, ktorí pomáhali pri koncepcii vzniku MNAC, boli aj riaditeľ Sekcie súčasného umenia Nuova Accademia di Belle Arti v Miláne Marco Scotini, riaditeľ Guggenheimovho múzea v Benátkach Philip Rylands, z viedenského okruhu Martina Hochmuthová z MuseumsQuartier a Georg Schollhammer z umeleckého časopisu Springerin.
