Projektant Fedor Beťko, ktorý sa v mrazivú sobotu stratil v pohorí Veľkej Fatry a dlhé dva dni sa pokúšal dostať do akejkoľvek obývanej časti, je od pondelka doma. Uvažuje už len nad tým, čo by bolo, keby.

Takmer 48 hodín sa po pás v snehu boril lesmi a stále veril, že sa dostane domov. Vyčerpaný, premočený, bez mapy, jedla a zápaliek sa po dvoch dňoch dostal k horárni v Ľubochnianskej doline. Aj dnes, po nociach strávených v prístreškoch v spoločnosti vlčej svorky, tvrdí, že do hôr pôjde aj na budúcu zimu.

Skupina takmer 30 priateľov sa v sobotu, ako každý rok, vybrala na lyžiarsky zimný horský prechod zo Smrekovice nad Ružomberkom cez chatu nad Borišovom do Liptovských Revúc. Počasie bolo v sobotu ráno veľmi zlé, fúkal silný vietor a sadala hustá hmla. Aj napriek tomu išli.

"Bola fujavica, dalo sa ísť len sklonený popri zemi. V hustej hmle sme videli ledva na štyri - päť metrov, ale išli sme, lebo v tomto období nie je nikdy dobré počasie," spomína na začiatok cesty, ktorá trvala o dva dni dlhšie, než plánoval, 50-ročný Ružomberčan.

Niekde na Ploskej okolo poludnia sa Fedor Beťko v hmle odpojil od skupiny. "Tadiaľto som mal ísť, ale odbočil som do druhej doliny," ukazuje na mapu.

Keď zistil, že je mimo trasy, bol úplne pokojný. Myslel si, že sa aj odtiaľ dostane do Liptovských Revúc. Vtedy ešte nevedel, že sa od cieľa cesty vzďaľuje.

"Išiel som už príliš dlho a uvedomil som si, že nie som tam, kde som si myslel. Bolo už takmer päť hodín popoludní a začínalo sa stmievať, keď som našiel drevený prístrešok. Povedal som si, že tam prespím a ráno budem pokračovať do Liptovských Revúc."

Beťko strávil mrazivú noc v otvorenom prístrešku posediačky. Lyžiarky na bežky aj vetrovku mal úplne premočené. Pri sebe mal len tri zápalky. Použil len jednu, pretože ostatné mu zvlhli. V nedeľu skoro ráno sa rozhodol, že sa vráti po svojich stopách a bude pokračovať smerom na Revúce.

"Brodil som sa v snehu po kolená, ale niekde som sa prepadal až po pazuchy. Išiel som do kopca, pomáhal som si rukami, ako sa dalo, ale stratil som značku a musel som sa vrátiť," hovorí Ružomberčan.

Beťkovi bola zima, trápil ho hlad. Jedol len roztopený sneh. V nedeľu popoludní zbadal iba približne 150 metrov od seba prvého vlka, neskôr sa objavil aj druhý. Trasu, ktorá za normálnych okolností trvá dve hodiny, absolvoval za osem. Bezvýsledne.

"Musel som sa vrátiť. Snažil som sa dostať späť do prístrešku, v ktorom som strávil prvú noc. Vlci, jeden čierny a druhý šedý, ma stále sledovali. Keď som zastal, zastali aj oni. Pohol som sa a znova som ich videl," opisuje tanec s vlkmi turista.

Keď sa vyčerpaný a hladný Beťko dostal podvečer späť k prístrešku, z ktorého v nedeľu ráno vyrazil, sprevádzali ho už štyria vlci. "Bol som na rozhraní troch ciest. Každou som sa mohol dostať domov. Na každej z nich však čakali vlci."

Beťko si ľahol do prístrešku tak, aby videl na vlkov. Pripravil si lyžiarske palice, ktorými sa chcel brániť. Predstavu, čo urobí, keď skutočne zaútočia, nemal.

"Nemohol som spať. Kričal som na nich, aby som ich odplašil, ale stáli na mieste ako sochy. Celú noc som sa bál. Nevedel som, či ma napadnú, ani čo urobím, keď sa tak stane. Želal som si len to, aby ma nežrali po kúskoch."

Fyzicky aj psychicky vyčerpaný Fedor Beťko sa v pondelok nadránom rozhodol. Musí sa dostať do Ľubochnianskej doliny. Bola to síce dlhšia cesta, ale dolu kopcom. Inú by už nezvládol.

"V pondelok ráno som si povedal, že kašlem na vlkov. Už by som išiel aj cez nich. Na ceste, ktorou som mal prejsť, stál ešte večer čierny vlk. Keď sa rozvidnelo, vlci boli preč," s úľavou v hlase hovorí Beťka.

V pondelok dopoludnia sa dostal do horárne. Kilometer cesty mu trval približne tri hodiny. Vypýtal si čaj a nejaké jedlo, prezliekol sa a z horárne zatelefonovali bratovi, aby prišiel pre neho.

Manželka sa dozvedela, že Fedora Beťku hľadá horská služba až v sobotu večer. Myslela si, že je to žart. "Stále sme verili, že príde a otvorí dvere. Manžel je typ, ktorý sa nevzdáva," hovorí žena. Na manželovo presvedčenie, že na zimný horský prechod pôjde aj na budúci rok, len smutne prehodí: "Asi sa tam ešte nedostal dosť blízko k smrti."