O mesiac ubehne 63 rokov od prvých transportov židovských dievčat z Popradu. Cyklus čierno-bielych fotografií amerického fotografa ELLIOTA ROSSA s komentárom textov od Adolfa Hitlera po Prima Leviho je venovaný ženským obetiam holokaustu. Zajtra má cyklus s názvom Yehudhith v popradskom Dome fotografie svoju premiéru. Sám Ross je Američan židovského pôvodu. I keď hrôzy koncentračných táborov nezažil, hovorí, že trauma holokaustu prechádza generáciami.

Ako vníma problém holokaustu Američan?

Som Američan, ale aj Žid. Moji starí rodičia emigrovali z Ukrajiny a Rumunska na začiatku 20. rokov. Aj keď kontakt s európskymi rodinami sme stratili, predpokladám, že veľa z nich - ak nie všetci - boli v rokoch 1933 -1945 vyvraždení alebo traumatizovaní. Trauma holokaustu doznieva cez generácie. Bolo pre mňa veľmi nepríjemné vyrastať v 50. rokoch s vedomím, že iba pred niekoľkými rokmi boli milióny Židov zabíjané a mučené a ak by Hitler uspel v ovládnutí sveta, mohol som byť jedným z nich.

Prečo ste sa zamerali práve na ženy?

Počas prác na predchádzajúcom projekte mi prešlo rukami veľa fotografií ženských obetí holokaustu, ktoré sa fyzicky podobali na ženy, ktoré som poznal, miloval a mnohé stratil - matku, sestru, veľmi blízku priateľku, čo ma veľmi zasiahlo. Videl som aj strašné fotografie ukazujúce ponižujúce spôsoby, akými sa so ženami zaobchádzalo. Bol som zhrozený. Cítil som potrebu dať vedieť, najlepšie ako viem, čo to pre mňa znamená.

Sú medzi portrétovanými aj ženy s osobnou skúsenosťou holokaustu?

Všetky ženy boli príliš mladé na to, aby mali priamu skúsenosť s holokaustom. Židovský pôvod ich však s obeťami tohto obdobia spája. Najužšiu skúsenosť mala jedna izraelská žena, ktorej starí rodičia emigrovali ešte pred vojnou z Nemecka do Izraela. Jej starému otcovi sa však veľmi cnelo za vlasťou, a bez toho, aby predpokladal dôsledky, sa vrátil - aby ihneď zahynul.

Súvisia texty priradené k fotografiám aj priamo s popradskými transportami?

V podstate mali slovenské transporty dve hlavné stanice - Osvienčim a Majdanek. Cyklu Yehudidth sa týka situácia v Osvienčime. Ale s malými rozdielmi sa týkala všetkých židovských žien. Pokiaľ viem, podmienky v Majdaneku boli ešte sadistickejšie a brutálnejšie než v Osvienčime.

Akú úlohu hral názor žien na výsledok portrétu?

Ich názory boli pre mňa veľmi dôležité. Počas pózovania sme viedli intenzívne debaty. Každé sedenie trvalo niekoľko hodín. Jedna žena chcela byť špeciálne zachytená vo svadobných šatách. Urobil som teda jednu fotografiu tohto typu, pretože mi pripomenula príbeh, keď bola celá židovská svadobná hostina odvlečená do Osvienčimu. Prišli do tábora vo sviatočnom odeve, vrátane nevesty v svadobných šatách.

Prečo ste si vybrali čierno-bielu fotografiu?

Môj výber zodpovedá téme. Naše vizuálne poznanie holokaustu vychádza takmer výlučne z média čierno-bielej fotografie a filmu. Čierno-biela tiež odkazuje k prevládajúcemu štýlu portrétov 30. a 40. rokov. Navyše farebná redukcia mi dovoľuje abstraktnejšie pracovať so svetlom, a čo je pre tieto portréty ešte dôležitejšie - s tieňom.

Americký fotograf Elliot Ross sa narodil v Chicagu židovským emigrantom. Absolvoval San Francisco Art Institute, jeho fotografické práce sú zastúpené v galériách a múzeách v USA a zahraničí. Projekt Yehudhith je iným nazeraním na tému holokaustu - k súdobým portrétom žien sú priradené texty o holokauste. Cyklu predchádzal projekt, v ktorom Ross fotografie z holokaustu konfrontoval s anglickým prekladom básní Paula Celana.