Dnes začne platiť Kjótsky protokol. Pre životné prostredie na celom svete by to mala byť dobrá správa. Nie je to však jednoznačné, pretože medzinárodná zmluva vstupuje do platnosti okyptená. Bez podpory Spojených štátov, Číny a Indie - súčasných a pravdepodobne budúcich lídrov svetovej ekonomiky, ktorí patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia.

Sedem rokov potom čo sa v starobylom japonskom meste Kjóto dohodlo 159 krajín na obmedzovaní emisií a skleníkových plynov, vedci čoraz častejšie upozorňujú, že svet sa otepľuje a klíma sa nebezpečne mení. Búrky sú silnejšie, suchá dlhšie, záplavy ničivejšie, ľadovce sa rozpúšťajú rýchlejšie a hladina oceánov stúpa.

Podľa predpovede NASA sa rok 2005 stane historicky najteplejším, odkedy sa zaznamenávajú teploty. O tom, že posledné desaťročie je teplotne výnimočné, svedčí rebríček historicky najteplejších rokov: 1998, 2002 a 2003. Podľa značnej časti vedeckej komunity to spôsobili ľudia vypúšťaním škodlivých plynov.

Krajiny Európskej únie sa zaradili k tým, ktoré v rokoch 2008 až 2012 obmedzia vypúšťanie škodlivých plynov o 5,2 percenta oproti úrovni z roku 1990. Španieli, Portugalci, Íri, Gréci, ale aj Kanaďania a Novozélanďania v súčasnosti produkujú oveľa viac škodlivých látok, ako sa pre toto obdobie zaviazali. Ak chcú zmluvu dodržať, čakajú ich náročné a drahé opatrenia.

Pri Kjótskom protokole treba oceniť, že je prvým globálnym dohovorom o ochrane svetovej klímy. Ťažkosti, ktoré sprevádzajú jeho zavádzanie, ukázali, že politici viac ako na varovné scenáre klimatológov dajú na priemyselnú loby, perspektívu ekonomického rastu a tú časť vedeckej komunity, čo považuje súčasné otepľovanie len za cyklický jav.

Spojené štáty a Austrália stiahnutie podpisu vysvetľovali veľmi podobne. A krajiny, ktoré bijú na poplach - lídrom je Veľká Británia, jedno hovoria a iné robia. Londýn teraz napríklad zverejnil plán, podľa ktorého budú môcť priemyselné závody vypúšťať o 20 miliónov ton oxidu uhličitého nad dohodnutý limit, Európska komisia protestuje.

"Kjóto je len prvý krok," povedal pre Reuters šéf environmentálneho programu OSN Klaus Töpfer. "Na zastavenie rýchleho rastu teplôt je potrebné spraviť omnoho viac."

Čo? Dohodnúť sa na programe znižovania emisií aj so Spojenými štátmi a krajinami zaradenými do kategórie rozvojové, aj keď tam silou svojej ekonomiky a množstvom vypustených škodlivín dávno nepatria. Práve naopak, pri súčasnom trende bude Čína (teraz produkuje 15 percent emisií, čo je trojnásobok v porovnaní s rokom 1990) onedlho najväčším producentom skleníkových plynov.

Rozhodujúce je však to, ako sa rozhodnú v Spojených štátoch, kde sa o obmedzovaní výroby skleníkových plynov diskutuje a veľa štátov presadzuje elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov. Ak nebudú škrtiť Američania, nepriškrtia ani Číňania a krajinám, ktoré protokol dodržia, bude ich snaha pripadať márna.