Podľa regionálneho riaditeľa Transparency International Miklosa Marschalla existujú celkom zjavné prípady korupcie. Prepletenec privátnych výhod s verejnou funkciou však nemusí byť v presnom zmysle tohto termínu nutne nezákonný.

MAĎARSKO

Marschall uvádza príklad podpredsedu maďarského parlamentu, ktorý bol zároveň majiteľom poľnohospodárskeho podniku. "Podľa neho bolo absolútne v poriadku, že dostáva štátne subvencie. Argumentoval tým, že tie sú prístupné každému, kto vlastní pôdu - takže to bol veľmi demokratický proces," hovorí. "Nepovažoval za zlé, aby za také subvencie hlasoval v parlamente. Dobrou správou je, že musel z funkcie podpredsedu parlamentu odstúpiť."

RUSKO

"Zo sto veľkých boháčov v Rusku je 22 poslancov Štátnej dumy, dolnej parlamentnej komory, desať senátorov a traja regionálni prezidenti. Neexistuje jasná deliaca línia medzi politickým a podnikateľským sektorom. A to platí aj o strednej Európe. Mnohí politici využívajú svoju kariéru na osobné obohacovanie," konštatuje Marschall.

ČESKO

Česká republika už má legislatívu o konflikte záujmov. Ale podľa kritikov je príliš slabá. Podľa Transparency International si mnohí poslanci nerobia s konfliktom záujmov ťažkú hlavu - lebo túto otázku vnímajú ako žart. Podľa Marschalla predstavujú časť problémov slabé médiá. "Neplnia svoje poslanie. Pretože to, čo sa deje, je očierňovacia kampaň, obviňovanie, keď sa celej otázky korupcie zmocnili politici," dodáva.

ZÁPADNÁ EURÓPA

Podľa Marschalla nie je západná Európa dosť dobrým modelom. "Napríklad Nemecko: členovia parlamentu majú dobre platené druhé zamestnanie - a verejnosť si toho nie je príliš vedomá," hovorí. "Alebo Európska únia. Ak sa pozriete na členov (Európskeho) parlamentu, nevieme toho veľa o tom, ako si najímajú svoj personál. Pre poslanca Európskeho parlamentu je celkom bežné, ak má vo svojom tíme príbuzných." (čtk)