V Iraku sa zúrivo bojuje o rozdelenie moci. Výsledky volieb rokovania posunuli do novej fázy: už sú preč tajné výlety premiéra Ijáda Allávího do Kurdistanu, či utajované stretnutia v bagdadských hoteloch. Pozície vo vláde sa vyjednávajú otvorene a veľmi tvrdo.
Kurdi, ktorí skončili druhí, si dokonca v Bagdade otvorili svoj "stan", kde prijímajú ponuky. Vedia, že oni rozhodnú. Víťazná prevažne náboženská šíitska koalícia totiž nezískala toľko hlasov, aby mohla vládu postaviť sama.
Šíiti musia robiť kompromisy
Vyjednávania budú trvať niekoľko týždňov. Podľa niektorých analytikov to nie je len dôkaz budiacej sa demokracie. Môže to byť aj začiatok ďalšieho delenia spoločnosti, ktorá je už i tak dosť rozdelená.
Navyše sa začína drobiť víťazné Zjednotené iracké spojenectvo. Keďže nedostalo toľko, aby mohlo rozhodovať o všetkom, začínajú od neho odskakovať niektoré strany. Myslia si, že teraz ich cena stúpla.
Po zverejnení výsledkov líder Zjednoteného irackého spojenectva Abdul Hakím plakal priamo pred kamerami. Všetci ostatní sa však tešili. Volebný výsledok totiž náboženských šíitov prinúti ku kompromisom, čo znižuje obavy z toho, že by pretláčali v Iraku šaríju a približovali ho k Iránu. To však nemusí platiť.
Teherán
Víťazstvo ľudí zväčša orientovaných na Teherán bolo aj tak pre Američanov podľa niektorých analytikov citovaných denníkom Washington Post šokom. "Ešte pred tromi rokmi by bombardovanie Bagdadu v Teheráne vyvolalo vlnu radosti. Teraz, ak by Američania chceli bombardovať Teherán, z Bagdadu by počuli silný protest," hovorí špecialista na Irak Juan Cole z univerzity v Michigane. Myslí si, že aj keď v Iraku zrejme nehrozí teokracia typu Iránu, mnohé postoje týchto krajín budú podobné.
Americké kone prepadli
Pre Bushovu administratívu je určite sklamaním, že politici, ktorých hýčkala, vo voľbách prepadli. Sunnita Adnan Pašaší, ktorý počas minuloročného Bushovho prejavu o stave únie sedel na čestnom mieste vedľa Laury Bushovej, sa ani nedostal do parlamentu a súčasný premiér Ijád Alláví takisto neoslnil.
Washington sa ho však snaží držať v hre, hoci tvrdí, že do zostavovania vlády nebude vstupovať. Objavili sa informácie, že Alláví by mohol spolu so sekulárnou časťou Zjednoteného irackého spojenectva a Kurdmi vytvoriť blok, ktorý by sa mohol stať protiváhou náboženských šíitov.
Šalabí
Hrôzu vo Washingtone zrejme vyvoláva predstava, že jedným z kandidátov na premiéra je Ahmed Šalabí, kedysi americký spojenec, neskôr obviňovaný zo špionáže pre Teherán a korupciu.
Šíiti ešte hovoria o jadrovom vedcovi a disidentovi Husajnovi Šahristáním, viceprezidentovi Ibrahimovi Džaafárím, či ministrovi financií Adelovi Abdulovi Mahdim.
Aj kurdský kandidát na prezidenta Džalal Talabání má dobré vzťahy s Teheránom, ktorý Kurdov tajne podporoval v odboji voči Saddámovi. Vo Washingtone z toho musia byť znepokojení.
