V návrhu vysokoškolského zákona sa navrhuje spoplatnenie pre všetkých študentov vysokých škôl - denných i externých, bakalárov, magistrov i doktorandov. Riaditelia vedeckých pracovísk Slovenskej akadémie vied však upozorňujú, že poslednej skupine by školné mohlo výrazne ublížiť. "Doktorand nie je počas štúdia len pasívnym prijímateľom poznatkov, ale aj aktívnym tvorcom vedeckých výsledkov. Neučí sa len kvantá teórie, venuje sa aj vedeckej práci, stáva sa spoluatorom mnohých vedeckých publikácií. Tým sa približuje skôr riadnym zamestnancom vedeckých pracovísk, ako študentovi," hovorí Albert Breier z Inštitútu molekulárnej fyziológie a genetiky v Bratislave v mene 38 riaditeľov vedeckých pracovísk SAV.

Upozorňuje, že štát sa na doktorandov pri platení školného pozerá ako na študentov, na druhej strane sú však preňho skôr zamestnancami. "Doktorandi rovnako ako ostatní riadni zamestnanci platia dane a odvody nemocenského a zdravotného poistenia, nepožívajú výhody bežných študentov vo forme zliav a tiež nemajú možnosť daňového zvýhodnenia a sociálnych príspevkov pre rodičov," hovorí A. Breier. Doktorand si tak na štúdium nepriamo platí dvakrát: raz vo forme daní, druhýkrát vo forme školného.

Ak počítame, že jeho nástupné štipendium je 11 550 korún hrubého, po odčítaní daní, odvodov a školného sa doktorand dostane na úroveň, ktorá je podľa riaditeľov zo Slovenskej akadémie vied neprijateľná pre vysokoškolsky vzdelaného človeka vo veku, keď si chce zakladať rodinu.

"Za týchto podmienok si každý mladý človek dobre rozmyslí, či sa bude ďalšie tri-štyri roky učiť a súčasne intenzívne vedecky pracovať, prípadne ešte aj splácať pôžičku," upozorňuje Ľ. Falťan, riaditeľ Sociologického ústavu SAV.

Riaditelia sa obávajú, že za týchto podmienok záujem o doktorandské štúdium bude naďalej klesať, a to ešte radikálnejšie ako doteraz. "Pritom funkčnosť vedy vo veľkej miere závisí od prílevu mladej generácie - veď práve mladí vedeckí pracovníci by mali byť nositeľmi nových myšlienok a hybnou silou vo vede," hovorí Breier.

Zástupcovia ministerstva školstva o argumentoch vedeckých pracovníkov a zástupcov vysokých škôl vedia, niekoľkokrát s nimi o tom diskutovali. Podľa ministra školstva Martina Fronca nie je nutné, aby sa za doktorandské štúdium platilo. "Nebude nám prekážať, ak parlament prijme pozmeňujúci návrh v tomto zmysle. Táto verzia je veľmi pravdepodobná a my s ňou tak trochu aj počítame," povedala SME jeho hovorkyňa Monika Murová.

SOŇA REBROVÁ