Prieskum, koľko rodičia minú na telefónne účty svojich detí, zatiaľ neexistuje. V Čechách sa oň pokúšajú, rodičia však nie sú veľmi ústretoví. "Je to pre mňa prekvapujúce, ale veľa ľudí to berie ako zásah do súkromia. Čo je koho do toho, koľko moje deti minú za telefón?, pýtajú sa," hovorí autor prieskumu T. Houska. Jeden z rodičov napríklad reagoval na prieskum slovami: "Nechcete tiež zisťovať, kto má akú kvalitnú spodnú bielizeň?"
Podľa našich zistení sú limity rodičov rôzne - závisia najmä od ich ekonomickej situácie. Spravidla však všetci deťom kupujú kredity mesačne na určitú sumu.
Iveta Jasenská z Košíc kúpila mobil dcére, keď mala desať rokov. "Jednak ho začala chcieť a jednak sme si uvedomili, že cez mobil sa dajú veci lepšie zmanažovať." Zatiaľ nemali príliš vysoké účty. "Dcére kupujem prima karty, jedna 300-korunová jej vydrží asi štyri mesiace. Nás rodičov totiž len prezváňa a kamoškám posiela esemesky, takže ušetrí," hovorí Jasenská.
Stredoškoláčka Viera Ragáčová z Bratislavy má momentálne zakázané telefonovať. "Na mobile mám kredit už len sto korún a z domu volať nemôžem. Narobila som veľké účty, mali sme jeden za vyše štyritisíc," priznáva sa.
Jana Mazúrová z Prievidze má troch školopovinných synov. Ôsmak a siedmak už mobil majú, obaja majú mesačný limit 200 korún. "Tretí syn je v tretej triede a tiež by už mobil chcel, ale musí si počkať," hovorí Mazúrová. Podľa nej sa deti v triede neporovnávajú, kto má aký vysoký kredit. "A načo? Je to čisto praktická vec, mobil majú deti len kvôli tomu, aby sme s nimi mali lepší kontakt."
