Hoci sa včera zavŕšil prvý polčas Berlinale, médiá sa väčšmi venujú odvážnym odevom krásnej porotkyne Bai Ling ako súťažným či nesúťažným snímkam. Dráždivé kostýmčeky americko-čínskej herečky sú odvážne najmä vo vzťahu k jej zdraviu, pretože sychravým Berlínom sa pohybuje viac odhalená ako zahalená.

No i hlavná festivalová prehliadka - medzinárodná súťaž - odhaľuje fakt, že výber filmov sa riadil kritériami politickej korektnosti či diplomacie, a nie kritériami umeleckej filmovej kvality.

Jednoznačne kladné prijatie z dosiaľ premietnutého tuctu súťažných diel získal Thumbsucker režiséra Mika Millsa s neznámym Lou Taylorom Puccim a Keanu Reevesom. Francúzsky súťažný film Časy sa menia prišla do Berlína podporiť aj predstaviteľka hlavnej roly Catherine Deneuve.

Najsmutnejším dôkazom mimoumeleckých kritérií je zaradenie snímky U-Carmen eKhayelitsha. Biely režisér britského pôvodu Mark Dornford-May nakrútil prvý film v histórii Juhoafrickej republiky, ktorý sa prebojoval do súťaže svetového filmového festivalu.

Nápad preniesť operu Carmen do realisticky zobrazeného chudobného predmestia Kapského mesta je lacný. Domorodý jazyk, plný chrochtavých a klokotavých zvukov. Sóla sú podivné, ale keď sa chrochtá a klokotá zborovo, nie je to nič pre kultivovaných ctiteľov operného spevu.

Na Oscary nominovaná dráma Hotel Rwanda festivalové publikum zaujala, film je síce v hlavnej prehliadke Berlinale, lenže mimo súťaže.

Téma mníchovskej skupiny študentov, ktorí roku 1943 formou letákov vyjadrili nesúhlas s hitlerovským vedením krajiny, sa už pred časom stala námetom na film Paule Verhoevena Biela ruža. Také meno si skupinka dala. Teraz prichádza Marc Rothemund s priam dokumentaristickou rekonštrukciou Sophie Scholl - Die letzten tage, založenou na výpovediach, záznamoch, protokoloch, ale aj najnovších výsledkoch výskumov a na dosiaľ neuverejnených výpovediach svedkov.

Je to film založený nie na obraze, ale na slove. Látke by možno väčšmi prospel čistý dokument, nie dramatická rekonštrukcia, ktorá vo svojom úsilí o doslovnosť stráca atmosféru, stáva sa únavnou a nudnou. Vlastne - ako zatiaľ celá festivalová súťaž. Za pozitívum tohto filmu možno považovať, že na Berlinale reprezentuje aj Slovensko. Hudbu k nemu nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu v Bratislave.

V čase, keď sa z produkcie našej kinematografie, ktorá podľa jej predstaviteľov utešene prekvitá, na žiadne skutočne dôležité svetové prehliadky už roky nedostáva nijaký film, je aj toto výrazný a povšimnutia hodný úspech.

Kevin Spacey prišiel v sprievode kolegu Boba Hoskinsa osobne uviesť vo festivalovom kine Zoo Palast svoj film Beyond the Sea - pohľad na život speváka Bobbyho Darina. Spacey režíroval a zahral si hlavnú postavu, spoluúčinkujú John Goodman, Brenda Blethynová a Greta Scacchiová. Svižné dielko s množstvom klasických pesničiek z Darinovho repertoáru v podaní Kevina Spaceyho pripomína svojou hrou na film o filme iný čerstvý filmový životopis kontroverznej osobnosti šoubiznisu Život a smrť Petra Sellersa. Škoda, že ho zaradili do prehliadky Panorama, pretože by hravo uspel aj v hlavnej súťaži.

Verné publikum majú aj filmy z retrospektívy kórejského filmára Im Kwon-taeka, ktorému v sobotu udelili Čestného Zlatého medveďa. Na retrospektívu bolo z čoho vyberať, veď Kwon-taek (69) práve dokončuje svoj jubilejný stý celovečerný film!

Autor: MILOŠ ŠČEPKA, Berlín