Chorvátka Janica Kosteličová na majstrovstvách sveta v Santa Caterine sama pobila celý svet. Tri štarty, tri zlaté medaily. "Taká lyžiarka sa narodí raz za sto rokov. Čím viac vyhráva, tým viac ťaží z víťazných skúseností. To, čo predviedla v druhom kole slalomu, je celá Janica. Keď vyzerá, že je na tom najhoršie, vyjde z toho najlepšie," povedal tréner našej slalomárky Veroniky Zuzulovej Timotej. Rodinný tím Kosteličovcov pozná zo spoločných letných sústredení na ľadovci v Hintertuxe. Kosteličová nastúpila na slalom v horúčke, v hornej časti druhého kola prešla tri bránky na hrane vypadnutia.

"Od Janice nemohla Veronika odpozerať vlastne nič. Každá má svoju technickú štruktúru, ktorá presne kopíruje fyzické dispozície. Všeobecne pre lyžiarky existuje iba ideálna stopa medzi bránkami. Ako si medzi nimi poskladajú svoj trup a končatiny, je vždy individuálna záležitosť," dodáva Zuzula.

Kosteličová je typ, čo vyhráva cez slzy a bolesť. Desať dní pred olympiádou v Salt Lake City 2002 sa v cieli slalomu Svetového pohára zrútila od vyčerpania a šialenej bolesti kolena. Na olympiáde vzápätí získala tri zlaté a jednu striebornú.

V priebehu celých MS v Santa Caterine mala zvýšenú teplotu, po operácii štítnej žľazy sa necítila dobre, zvažovala, či vôbec nastúpi. V cieli slalomu išla od vyčerpania znovu do kolien. Nešlo o martýrske gesto, chorvátska národná hrdinka odriekla pre totálne vyčerpanie aj účasť na oslavách v rodnom Záhrebe.

Podobne ako v Santa Caterine sa aj mužské Bormio stalo festivalom príbehov výnimočných osobností. Pomaly odpisovaný Rakúšan Hermann Maier pri svojom poslednom štarte na MS vyhral to, čo sa od neho najmenej čakalo - obrovský slalom. Američan Bode Miller nezabudnuteľne vyhrával i vypadával, Rakúšanovi Benjaminovi Raichovi s pribúdajúcim počtom medailí rástla chuť.

Systémy kolabovali, triumfovali individuality, ktoré posilnili rozmanité životné skúsenosti z bojov proti prúdu. Alpské veľmoci - Nemecko, Francúzsko a hlavne Švajčiarsko - bez nich oplakávali na šampionáte drvivé prehry.

Kosteličová, Pärsonová, Záhrobská i naša Zuzulová majú spoločné to, že ich trénuje vlastný otec, i to, že majú za sebou vzburu proti systému. Rodičovský i vlastný fanatizmus sa ukazujú silnejšie než plošné nepružné projekty.

Ani jeden z týchto otcov nebol veľkým lyžiarom. Ante Kostelič hrával hádzanú, právnik Petr Záhrobský z Prahy na lyžiach trochu behával. Funkcionári českého zväzu mu pred troma rokmi hrozili pokutou 20-tisíc korún za to, že namiesto domáceho šampionátu vycestoval s dcérou na Európsky pohár za silnejšou konkurenciou. Každý výsledkami svojej tvrdej i tvrdohlavej roboty postupne zlomili systémy. Na rade je Zuzula.