Napriek tomu, že Kanada má jednu z najkrajších a najobľúbenejších vlajok na svete. Napriek tomu, že javorový list sa ako symbol krajiny traduje už od roku 1700. Na štátnu vlajku sa dostal len pred štyridsiatimi rokmi a aj to po veľmi dlhej a vášnivej diskusii v parlamente. Vlajku prvýkrát vyvesili 15. februára 1965, až potom, čo ju potvrdila aj kráľovná Alžbeta II.
Dnes už si máloktorý Kanaďan, hrdý na červeno-bielu zástavu, spomína, koľko neprajníkov vlajka s javorovým listom mala. Pamätníci však na polovicu šesťdesiatych rokov spomínajú ako na "veľkú historickú debatu o národnej vlajke".
Jeden z najväčších obhajcov novej vlajky, liberálny premiér Lester B. Pearson, sa počas národnej debaty o novej vlajke zastavil aj vo Winnipegu na zasadnutí Kanadskej kráľovskej légie. Keď vojakom oznámil svoj zámer a ukázal im návrh novej vlajky - vtedy ešte presadzoval trojicu javorových listov - dvojtisícové obecenstvo zabučalo a premiéra vypískalo. Veteráni z prvej aj druhej svetovej vojny si privykli na britskú koloniálnu zástavu, ktorú dovtedy používali. Pearson sa nedal a s úsmevom pokračoval ďalej.
Veteránov síce nepresvedčil, ale vo vojne za javorový list pokračoval. Zriadil 15-členný parlamentný výbor, ktorý spolu s expertmi na heraldiku prešiel vyše dvetisíc návrhov. Rozhádaný parlament zasadal 41-krát, rokovanie zabralo celkom 210 dní.
Mnoho Kanaďanov sa nechcelo vzdať britskej vlajky s kanadským erbom na červenom pozadí. Pearson však veril, že prišiel čas na národnú vlajku, "ktorá sa nebude mýliť s emblémami iných krajín a zároveň bude zjednocujúcou silou Kanady." Veľmi dlho to vyzeralo, že debata o vlajke namiesto spájania Kanaďanov rozdeľuje.
Do Ottawy prichádzali tisíce návrhov, ako by nová zástava mala vyzerať. Na niektorých sa objavili aj bobry či medvede, jednoznačne však vyhrával javorový list. Strom, z ktorého sa vyrába obľúbený javorový sirup (najväčším výrobcom je Quebec), si vybrali za emblém aj prví prisťahovalci na začiatku 18. storočia. A to rovnako francúzski aj anglickí.
Konečne pred Vianocami v roku 1964 parlament neuveriteľne dlhú debatu ukončil. Prijali návrh Georgea Stanleyho. Dekan umenia na Kráľovskej vojenskej vysokej škole v Kingstone sa inšpiroval vlajkou školy. Len namiesto univerzitného erbu medzi dva červené pruhy vsadil javorový list. Kombinácia červenej a bielej mala silný historický podtext. Túto dvojicu farieb pre Kanadu vybral v roku 1921 kráľ Juraj V.
Deň, keď vlajku potvrdilo aj Jej Veličenstvo Alžbeta II. a zástavu vôbec prvýkrát vyvesili (15. februára 1965) sa stal národným dňom kanadskej vlajky. Kým premiér Pearson jasal, opozičného lídra Johna Diefenbakera videli v uliciach so slzami v očiach.
Napriek všetkým predpokladom mal javorový list veľkú skupinu konzervatívnych odporcov, ktorí sa nechceli vzdať zástavy britského impéria. Federálne vlády v Ontariu a Manitobe ovládané toryovcami na protest schválili koloniálnu zástavu pre vlastnú provinciu.
Jeden z fanúšikov "royalistickej zástavy" prišiel k Stanleymu a pohrozil, že ho kvôli "jeho" vlajke zastrelí. Nestalo sa. Naopak, potvrdili sa Stanleyho aj Pearsonove slová, že budúca generácia si novú vlajku zamiluje.
Dnes je krajina javorových listov na svoju národnú vlajku pyšná, aj keď vášnivé diskusie neutíchli a pretrvali ako istá forma kanadského politického folklóru. Rozruch neraz vzbudia nacionalisti z Quebecu, keď namiesto štátnej vlajky vyvesia provinčnú modrú s ľaliami, či skíni, keď pochodujú s britskou "union jack".
Naposledy sa zase opozičným poslancom nepozdávalo, že pripináčiky s kanadskou vlajkou, ktoré rozdávajú ako suvenír pre hostí, vyrába čínska firma. Po vášnivej interpelácii nakoniec od zodpovedných dostali prisľúb, že pripináčiky s červeným javorovým listom bude vyrábať kanadská firma. Bez ohľadu na to, že to bude oveľa drahšie a zaplatia to občania z vlastných vreciek.
Zajtra - Giordano Bruno
