BRATISLAVA - Východné Slovensko je jedným z najzaostalejších regiónov Európskej únie, keď jeho hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu v roku 2002 predstavoval len 39 percent priemeru európskej "dvadsaťpäťky". S výnimkou bratislavského regiónu nie je na tom oveľa lepšie ani zvyšok Slovenska, keď priemer HDP v krajoch nedosiahol ani 50 percent priemeru únie. Údaje koncom januára zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.

Analytik M.E.S.A.10 Martin Valentovič hovorí, že takáto štatistika je spoľahlivá len vtedy, keď ide o celý štát, ale keď ide o regióny, je to zložitejšie a odhady "môžu skresľovať skutočnosť". Napríklad firma so sídlom v Bratislave má prevádzky aj v iných častiach Slovenska. "Ako zistíme, koľko z jej produkcie HDP sa uskutočnilo v Bratislave a koľko inde, keď presné údaje neexistujú?" pýta sa.

Milan Rajčák z bratislavskej župy poznamenáva, že regionálny HDP síce ukazuje na ekonomickú silu regiónu, ale nemusí "vierohodne poukazovať na kvalitu života v regióne".

Július Takáč z prešovskej župy naopak považuje HDP za vážny údaj a hodnota toho východoslovenského "poukazuje na nízku produktivitu, zaostalé technológie a nezamestnanosť v regióne". Z toho podľa neho vyplýva, že vnútorné zdroje regiónu sa dostatočne nevyužívajú.

Aj sociológ Ľubomír Falťan spochybňuje štatistické údaje, lebo nemožno porovnávať údaje za mesto s regiónom, ktorý "zahŕňa mestá i dediny, územia rozvinutejšie s nerozvinutými". Navyše, Eurostat rozdelil Slovensko na západné, stredné a východné, hoci tieto časti sú zložené z viacerých krajov. "Čím viac sa schádza na nižšiu úroveň, tým sú informácie presnejšie, respektíve priemerovanie viac vystihuje realitu," hovorí Falťan.

Údaje o HDP môžu byť výrazne ovplyvnené dochádzkou do práce. Dochádzajúci totiž tam, kde pracujú, HDP zvyšujú. Zároveň treba brať podľa Falťana do úvahy aj to, že "je to faktor, ktorý len potvrdzuje mieru príťažlivosti i sily toho-ktorého územia alebo sídla".

Valentovič tvrdí, že "všade na svete je rozdiel v HDP na hlavu medzi vidiekom a mestami", aj preto, lebo mestá poskytujú prácu aj obyvateľstvu svojho okolia. Preto za lepšie považuje porovnávať výkonnosť regiónov inak ako prostredníctvom HDP, napríklad mierou nezamestnanosti.

Rajčák poznamenáva, že ak by Slovensko, rovnako ako Estónsko, Lotyšško či Slovinsko, Eurostat považoval za jeden región, HDP na hlavu by bol asi 50 percent priemeru EÚ, takže by sme obstáli o čosi lepšie.

Ak chceme vedieť, ako na tom sme, "je lepšie pozerať sa na hodnoty celoslovenského HDP ako regionálneho", poznamenáva Valentovič. V tomto prípade podľa neho na tom nie sme "až tak zle".

Regionálny HDP na hlavu v 25 európskych krajinách v roku 2002

Najvyšší

Najnižší

Regióny Slovenska podľa Eurostatu

Západné Slovensko tvoria kraje Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky, stredné Slovensko kraje Žilinský a Banskobystrický a východné Slovensko Prešovský a Košický. (joč)