Dve tváre Lozorna, dediny na Záhorí neďaleko Bratislavy. Pôvodná časť (vľavo) sa nemení, ale vedľa nej vznikajú úplne nové ulice. FOTO SME - RICHARD FILIPKO

Nové ulice v dedinách, vysoké ploty nových domov, miliónové autá. Do dedín v okolí veľkých miest sa začínajú sťahovať bohatší ľudia, ktorí už nechcú bývať v panelákových bytoch. Prinášajú si nové móresy a starousadlíci si nevedia zvyknúť. Mnohí prišelci považujú pôvodných dedinčanov za hlupákov, tí zasa o nich hovoria ako o nafúkancoch. Starostovia sa snažia spory tlmiť, lebo prišelci sú pre nich dôležití - zvyšujú obecné rozpočty.

Po novej ulici v Zálesí, dedinke pár kilometrov južne od Bratislavy, sa prechádzajú dve mamičky s kočíkmi. Pred jeden a pol rokom by sa ešte prechádzali popri ihrisku, medzitým ho však obec predala ako stavebné pozemky. Podobne dopadli okolité polia. Domáci ich predali väčšinou Bratislavčanom. Pred dvoma rokmi bolo posledné číslo domu v dedine 204, dnes 404.

Rastie počet sporov medzi starousadlíkmi a novými. "S tými z mesta, ktorí si postavia veľkú vilu, dva metre vysoký plot, si nemáme čo povedať," hnevá sa jedna z pôvodných obyvateliek Zálesia. Bratislavčania vraj nevedia zapadnúť medzi ostatných dedinčanov. "Noví susedia mali za pár mesiacov dom aj okolie urobené komplet, aj vydláždené. My nemáme v záhrade vydláždené nič a noví susedia sa hnevajú, že sa im práši," hovorí.

Na dedine ľudia na jeseň popadané lístie v záhrade zhrabali a spálili. Robili tak celé desaťročia. "Dnes hneď počuť nadávky od nových, že čo si to tu dovoľujeme, že pálime. Hneď idú za starostom sťažovať sa a potom sem chodia celé delegácie z obecného úradu."

Prosperuje z nových

Zálesie je dnes dvakrát väčšia dedina ako pred dvoma rokmi. Kým staré ulice sú plné života a ľudia sú v záhradách, do záhrad niektorých nových domov nevidieť pre vysoké ploty. Vyzerajú pusto. Iba pri niektorých stoja drahé terénne autá.

Na jednej z nedokončených nových ulíc sa prechádza mamička s dvoma deťmi. Na prvý pohľad vidieť, že je nová. So starousadlíkmi sa znáša. Prisťahovala sa pred necelými dvoma rokmi z bratislavského sídliska Dolné hony. "My sme si rýchlo zvykli. A hlavne sme nemali hneď vysoký plot, boli sme v styku s pôvodnými obyvateľmi," hovorí.

So starousadlíkmi vychádza tak dobre, že keď chceli od suseda kúpiť zajaca, tak im sused dal pár zadarmo a postavil im aj zajačinec. "Máme deti a také rodiny sú asi viac spoločenské, ale o dve ulice ďalej sú všetci noví a tí sa medzi sebou stále hádajú," hovorí.

Spokojný s novými je Dušan Pokrývka, miestny úspešný podnikateľ so stavebninami. Keby noví neprišli, jeho stavebniny by vraj neexistovali. "Noví ľudia tu poriadne ani nežijú, lebo pracujú v Bratislave. Sem sa chodia vyspať a oddýchnuť si cez víkend. Sú to úplne normálni ľudia."

Obľúbená dedina

Neďaleká Ivanka pri Dunaji patrí medzi veľké dediny. Za posledné roky v nej vyrástlo niekoľko nových častí. Sporov starých s mladými je menej aj preto, lebo do Ivanky sa ľudia sťahovali už aj v minulosti. "V miestnych novinách som čítala, že pred rokom nás bolo 4 900 a teraz 5 300," hovorí mamička s kočíkom pred zdravotným strediskom.

Staršia pani tvrdí, že sa sem sťahujú aj známi ľudia. "Vedľa nás býva teraz brat bývalého hokejistu Dáriusa Rusnáka, býva tu Janko Kroner, rodičia Paľa Haberu, Emma Tekelyová."

Podnikatelia vraj veľký úžitok z nových ľudí nemajú. Miestna kvetinárka nemá väčšie tržby a hovorí, že noví pracujú v Bratislave a tam aj nakupujú.

Noví tvrdia, že v miestnych potravinách nemajú napríklad už o štvrtej rožky a hnevá ich, že salámu nemajú už pripravenú, nakrájanú, ale krájajú ju pred zákazníkom. Nie sú na to zvyknutí, kým dedinčania si krájanie salámy priamo pred očami naopak želajú. Majú pocit, že saláma bude čerstvejšia.

Starostovia spory tlmia

Starostka neďalekého Malinova Eva Godová hovorí, že v jej dedine za posledné roky pribudlo 120 domov a s novými je spokojná. V Malinove má vyše polovica obyvateľov maďarskú národnosť, noví prišelci sú všetci Slováci.

Starostka však nevie o problémoch, nanajvýš počula od ľudí "len také šumy, že niekto povie, že cítiť dym alebo sliepky". To patrí k dedinskému životu, že "v lete cítiť aj zvieratá, ktoré si ľudia chovajú," hovorí starostka.

Do miestneho kostola chodí slúžiť omšu farár Ján Žido zo susedného Tomášova. Tomu sa vraj starousadlíci na nových sťažujú. "Ľudia mi hovoria, že sú veľké spory. Nových vraj vyrušuje všetko, čo sa spája s dedinou. Pes breše, kohút kikiríka. Starí sa zasa hnevajú, že noví robia párty s hudbou aj do rána, vykrikujú, autá odchádzajú, prichádzajú," hovorí.

Neprihlasujú sa

Starostku Malinova trápi, že noví si postavia v dedine dom, ale neprihlásia sa na trvalý pobyt. Dedina z nich potom nemá podielové dane. Noví chcú, aby mali udržiavané cesty, aby svietilo pouličné osvetlenie, ale neurobia ani to najmenšie (prihlásenie sa), aby mala na to dedina peniaze.

Trápi to aj starostov v dedinách severne od Bratislavy. V Lozorne, typickej záhoráckej dedine, žije vyše tritisíc ľudí, ale prihlásených na trvalý pobyt je 2 780. V Lozorne vznikli úplne nové ulice.

Pani na obecnom úrade tvrdí, že noví sa veľmi ťažko prispôsobujú. "Susedia im prekážajú, autá im prekážajú, miestny rozhlas im prekáža. Veď my sme na dedine, niekto príde na trhové dni predávať, tak to vyhlásime v obecnom rozhlase," hovorí. Novému prekáža aj to, že má pri bazéne muchy, lebo sused starousadlík chová sviňu.

Menšie mestá získavajú obyvateľov, sú spokojné

Bratislavčania sa sťahujú do okolitých menších miest ako Senec, Malacky, Stupava, Šamorín. Väčšinou ide o mladých, ktorí si nedokážu našetriť na drahé bratislavské byty.

Prednosta mestského úradu v Malackách Dušan Vavrinec hovorí, že tu je už absolútny nedostatok bytov, počet obyvateľov stále rastie. Starí s novými vraj nemajú žiadne problémy. "Tu je typický mestský život, Malacky majú 18-tisíc obyvateľov." Vedenie mesta je spokojné, treba však dobudovať kanalizáciu v častiach, kde sa predlžujú ulice.

Elena Piačeková z mestského úradu v Šamoríne potvrdzuje, že ľudia z Bratislavy zháňajú skôr byty ako domy. Ak domy, tak skôr kupujú staršie a postupne ich prerábajú. "Pre mesto je to veľký prínos, hoci mnohí pôvodní obyvatelia majú iný názor," hovorí.

V Stupave idú noví skôr po lukratívnych pozemkoch, ako po starších domoch a bytoch. V miestach, kde boli na svahu vinohrady, odrazu vyrástli nové ulice z obrovskými domami. "Stáli sme tam ako nemí a pozerali. Z niektorých obrovských plotov sme úplne na tabletkách," hovorí Stupavčanka, ktorá býva len o pár ulíc nižšie. (rf)

Komunisti to robili naopak - dedinčanov do miest

Etnologička Soňa Kovačevičová hovorí, že na Slovensku žijú ľudia akoby vo vlnách. "Socializmus kričal, že všetko do veľkých miest, že budú veľké centrá," hovorí. Za socializmu plánovali súmestia, napríklad Zvolen chceli spojiť s Banskou Bystricou, s letiskom Tri Duby uprostred. No ešte neboli ani plány na stole a už prišli spory, ako sa súmestie bude volať.

Pri veľkých mestách rástli veľké sídliská, na mieste niekdajších blízkych dedín desaťposchodové paneláky, do ktorých sťahovali aj dedinčanov. "A ako dopadli veľké centrá? Ľudia pomaly odchádzajú a začínajú si stavať domy na vidieku v otcovských záhradách. To tak býva, že niečo niekde odrazu vypukne, ale potom to prejde a vracia sa späť," hovorí Kovačevičová.

V niektorých častiach Slovenska zas pokračuje vyľudňovanie dedín, najmä tých, ktoré nie sú blízko silných miest. Typické je Horehronie, kde kedysi boli veľké fabriky. Pred rokmi krachovali a odvtedy sa z dedín vytrácajú mladí ľudia. Staršie domy si kupujú bohatší mešťania ako chalupy. Podobné je to v niektorých častiach južného a východného Slovenska. (rf)