Kŕč, ktorý pochytil Sládka aj Kállaya vo vzájomnom spore, je dôsledkom vyčerpávajúceho úsilia vstúpiť do slovenských dejín. Cenou za vstup sú logicky kŕče najmä žalúdočné, pretože podmienkou je prehltnúť ten guláš.
Sládek je ku Kállayovi nespravodlivý, pretože do slovenských dejín naozaj patrí. Ak už pre nič iné, tak pre svoju nedôslednosť. Jeho nemý krik, ktorým sa preslávil v Nemecku za Biľaka, je predsa opakom jeho mlčania, ktorým sa preslávil na Slovensku za Hudeca.
Táto dôsledná nedôslednosť je jednotiacim princípom aj Kállayovej knihy. V úvode to vydavateľ nazýva kompromisom. Aj tak sa to dá povedať, ak máme na mysli kompromis medzi pravdou a lžou, ktorým je napokon vždy len lož.
Napríklad tá, že Biľak je hlavný ideológ KSČ a na vedľajšej strane sedí jeho údajná obeť Ján Čarnogurský v cele, hoci správne je obeťou komunistického ministra spravodlivosti Milana Čiča. Ten však sedí o niekoľko strán ďalej pri sviečke ako prvý predseda slovenskej vlády po roku 1989.
Kállayova kniha je skrze svoju dôslednú nedôslednosť slovenská tak, ako v to možno ani sám autor nedúfal. Hodnotový guláš, ktorý človek hlce listovaním jednotlivých tvárí, vyvoláva nevoľnosť až sartrovskú. Úzkosť, s akou Kállay tancuje v bahne slovenských dejín, zasa vyvoláva súcit s autorom volajúcom po odpustení. Ako to, že to práve Sládek nechápe?
Kállayov pokus dostať Slovákov za ich činy do dejín je pravdivý, lebo je dôsledne morálne nedôsledný, a ako taký má svoje estetické čaro. Tým viac vyniká úžasná dôslednosť, s akou do týchto dejín dostal ďalších Slovákov za ich peniaze. Portréty sponzorov tejto objemnej knihy sú na kriedovom papieri zručne premiešané s tvárami umelcov, športovcov, modeliek a politikov.
Sládek by sa nemal cítiť obeťou Kállayovej nedôslednosti, lebo najmenej raz dobrovoľne postál umelcovi pred objektívom. Z tohto pohľadu jej jedinou obeťou je len Pavel Vilikovský, ktorý sa v knihe nedôsledne volá Ján.
Autor: Martin M. Šimečka
