Na európske ambície Záhrebu vrhajú tieň zločiny balkánskych vojen pred desiatimi rokmi. Chorvátsky generál Ante Gotovina, obvinený z "etnických čistiek" Srbov v krajine, stále nebol dolapený.
EÚ vstupné rozhovory podmienila "plnou spoluprácou" Záhrebu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Ústretovosť Chorvátska má posúdiť Luxembursko, ktoré sa opiera o názor súdu.
Hlavná žalobkyňa ICTY Carla del Ponteová o skutočnej vôli Záhrebu prispieť k zatknutiu Gotovina naďalej pochybuje. O tom včera informovala i luxemburského premiéra Jeana-Clauda Junckera a ministra zahraničia Jeana Asselborna.
Pokiaľ Gotovina dorazí do Haagu do 17. marca, rokovania sa začnú podľa plánu," povedal Juncker. "Pokiaľ nie, budeme mať veľké problémy. Leda že by chorvátske úrady preukázali, že plne spolupracovali s Tribunálom."
Na úteku je Gotovina už štvrtý rok. Záhreb tvrdí, že 49-ročný "hrdina" nie je v Chorvátsku. "My však vieme, že tam je a že ho tamojšie úrady môžu zatknúť," povedala včera SME hovorkyňa del Ponteovej Florence Hartmannová.
Nielen chorvátske médiá napriek tomu špekulujú, že sa Gotovina ukrýva v susednej Hercegovine. Údajne je ochotný predstúpiť pred súd, ale v Chorvátsku.
To ICTY odmieta.
Podľa Erharda Bruseka, koordinátora Paktu stability pre juhovýchodnú Európu, možno Gotovina cestuje - na svoj druhý, francúzsky pas. V pátracích databázach je vraj zaregistrovaný len ten chorvátsky.
Šancu, že EÚ bez vydania Gotovinu do Haagu otvorí rokovanie so Záhrebom, stále viac bruselských diplomatov označuje za mizivú. Na štart rozhovorov musí dvadsaťpäťka kývnuť jednomyseľne. Proti ústupkom sú Británia, Holandsko, Poľsko či Švédsko, pre kompromis Rakúsko, Maďarsko i Slovensko. Ani eurokomisár na rozširovanie Olli Rehn ho neodporúča.
Brusel tvrdo pristupuje i k ďalším krajinám Balkánu, ktoré sa usilujú o európsku integráciu. Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso tento týždeň varoval Bosnu-Hercegovinu, že i ona musí plne spolupracovať s ICTY: "To je kľúčový prvok, najdôležitejší bod." Inak Brusel s vládou v Sarajeve nerozbehne Stabilizačnú a asociačnú zmluvu, chápanú ako predstupeň členstva.
Väčšiu kooperáciu s ICTY očakáva EÚ i od Čiernej Hory a bosniansko-srbskej Republiky Srbskej. Na ich území sa majú ukrývať najhľadanejší vodcovia balkánskych vojen Radovan Karadžič a Ratko Mladič.
To síce ministri vnútra oboch republík včera popreli, prisľúbili však "zintenzívnenie spolupráce pri pátraní po domnelých vojnových zločincoch."
DAVID ZELINGER, Brusel
