Pred dozrievaním jabĺk, počas tohto procesu, ale aj na uskladnených plodoch možno na ich priečnom reze vidieť nepravidelné priehľadné škvrny, z ktorých odkvapkáva prebytočná šťava. Inokedy sú prvé príznaky sklovitosti v oblasti jadrovníka a cievnych zväzkov a môžu sa rozšíriť na celý plod. Na povrchu plodu sa táto porucha prejaví tmavším sfarbením šupky.

Postihnuté plody majú tvrdšiu dužinu a sú ťažšie ako zdravé. Obsahujú menej kyselín, dužina rýchlejšie hnedne a podlieha rozpadu. Medzi odrodami sú rozdiely v intenzite výskytu sklovitosti. Odrody s pevnou šupkou a tvrdou dužinou (James Grieve, Jonathan, Idared, Spartan) majú silnejší výskyt sklovitosti ako odrody s mäkkou a kyslejšou dužinou.

Príčinou výskytu sklovitosti je porucha metabolizmu vody, ktorú spôsobujú rôzne, nie úplne objasnené vplyvy. Nahromadením osmoticky aktívnych látok v bunkách postihnutých plodov sa zväčšuje ich svetelnosť a priechodnosť pre bunkové šťavy. Tie prenikajú do medzibunkových priestorov, ktoré sú za normálnych podmienok vyplnené vzduchom.

Sklovitosť sa častejšie vyskytuje na stromoch po zvýšenom hnojení dusíkom, na pôdach s vyššou hladinou spodnej vody, po hlbokom zimnom reze, respektíve po zmladení a slabej násade. To sú faktory podporujúce tvorbu veľkých plodov. Za spolupôsobenia vysokých teplôt a slnečného svitu sa zvyšuje prísun asimilátov, najmä sorbitolu do plodov. To má za následok hromadenie etanolu a acetaldehydu, ktoré podporujú rozpad buniek a hnednutie pletív s typickou alkoholovou arómou. Účinným opatrením proti sklovitosti je úprava pomeru medzi listami a plodmi. Letným rezom sa odstraňujú prebytočné letorasty. Pri zbere úrody sa sklovité plody skladujú oddelene pri izbovej teplote, aby sa prebytočná šťava absorbovala do dužiny. Sklovité plody treba aj skôr skonzumovať.

Ing. JOZEF

MOLNÁR, CSc.

Plod postihnutý sklovitosťou má tvrdšiu dužinu a je ťažší ako zdravé jablko.

FOTO - AUTOR