Cudný puritán s povesťou nemravníka
D. H. Lawrence (jeho umelecké meno sa uvádza vždy v tejto skratke) napísal desať románov, množstvo poviedok, divadelné hry, cestopisy, eseje, bohatú korešpondenciu, jeho poézia predstavuje vyše tisícstranový bachant, maľoval, cestoval. A predsa sa jeho meno spája s jediným románom.
Narodil sa roku 1885 v komplikovanej rodine. Otec bol baník, drsný a hrmotný človek, matka bývalá učiteľka z puritánskej rodiny. Medzi ňou a Davidom sa rozvinul priam oidipovský vzťah, ale gény rebélie a živočíšnosti zasadené otcom nemohli nepôsobiť. Mladý Lawrence si začal vzťah so ženou miestneho profesora, Friedou Weekleyovou, matkou troch detí.
Pohoršenie budiaca dvojica ušla a neskôr sa zosobášila, ale v povojnovom Anglicku nenašiel ich vzťah priveľa sympatií. Cestovali po svete, o to viac, že Lawrence chcel poznávať mimoeurópsku kultúru. Tak precestovali Cejlón, Austráliu, Tahiti, Nový Zéland, Mexiko, usadili sa u Indiánov v Novom Mexiku. Vyčerpaný a škandálmi prenasledovaný spisovateľ zomrel na tuberkulózu ako štyridsaťpäťročný.
Jeho prvým veľkým románom boli Synovia a milenci s takou presilou autobiografických detailov, že ho môžeme brať ako štylizovaný životopis. Román Dúha je netradičná rodinná sága ani zďaleka nepripomínajúca Galsworthyho Forsythovcov. Tri generácie farmárov vytvárajú spleť komplikovaných vzťahov, citových závislostí, odmietnutí i náklonností. Pre túto mnohovrstevnatú stavbu musel nájsť autor aj adekvátny jazyk. A tak sa Dúha číta ako veľkolepá báseň v próze plná symbolov a mystiky.
Román Zaľúbené ženy sa, naopak, sústreďuje na citový život dvoch mileneckých párov. Dvaja muži a dve ženy nie je však ani trochu málo na knihu, ako by sa zdalo na prvý pohľad. No to si už Lawrence pripravoval zázemie pre svoj najznámejší román Milenec lady Chatterleyovej. Malo to byť ambiciózne dielo. Autor ho trikrát prepracoval, kým ho uznal za vhodné publikovania.
Prvým cenzorom však bola pisárka Nelly Morrisonová, ktorá ho odmietla prepísať. Román nakoniec vytlačili v talianskej tlačiarni, údajne preto, lebo nerozumeli jeho obsahu. Hlavný poštmajster Spojených štátov knihu zasa vylúčil z dopravy pre nemravnosť. Hoci vyšla už roku 1928, v Anglicku to bolo až v roku 1960. Vydavateľstvo Penguin Books bolo zažalované a na obranu Milenca sa postavilo mnoho spisovateľov.
Dnes je jasné, že Milenec je nielen veľká literatúra, ale vonkoncom nenapĺňa atribúty obscénnej či dokonca pornografickej spisby. Už preto nie, lebo Lawrence nemal rád frivolné vzťahy a bol v podstate puritánom. Na vierohodné vykreslenie vzťahov v trojuholníku Connie Chatterleyová - jej invalidný muž Clifford - hájnik Mallors, však potreboval vytvoriť plnohodnotnú erotickú kulisu. Lady Chatterleyová neuteká od svojho muža preto, že nie je schopný uspokojiť ju telesne, ale preto, že odmieta prijať jeho cynizmus a chlad.
U Mellorsa nachádza nielen živočíšnosť a živelnosť, ale aj životaschopnosť a prirodzenú úctu k životu. Erotické pasáže, ktoré tu nemôžu chýbať, sú otvorené, ale nie obscénne, sú možno odvážne, ale nie vulgárne. Lawrence musel urobiť revolúciu aj v jazyku: začal hovoriť o telesných orgánoch a aktoch nezastrene, autenticky, spontánne.
Kritici však upozornili aj na to, že na sex sa tu nazerá výlučne očami ženy, čo, pravdaže, oslabuje vierohodnosť popisovaných pocitov. Iní v tomto diele zasa objavili prvky rasizmu (nadradzovanie bielej rasy) či nadvládu mužského pohlavia.
D. H. Lawrence už asi navždy zostane najmä autorom Milenca lady Chatterleyovej a táto kniha bude už asi navždy poznačená škandálmi, hoci v porovnaní so súčasnou literatúrou či filmami pôsobí priam cudne a estétsky. V každom prípade je to jedna z najpôsobivejších próz o vzťahu muža a ženy v literatúre dvadsiateho storočia.
DANIEL HEVIER
Výroky
"Som časťou slnka, práve tak, ako je moje oko časťou môjho tela."
"Voda sa skladá z dvoch vodíkov a jedného kyslíka. Je tu ale ešte niečo, čo robí vodu vodou, ale nik nevie, čo to je."
"Ja verím tomu:
Že som.
Že moja duša je temný les.
Že moje poznané ja nikdy nebude nič viac než len malá mýtinka v onom lese.
Že bohovia - bohovia neznámi - vystupujú z lesa na onu mýtinu môjho poznaného ja a potom sa zasa do toho lesa vracajú.
Že aby som ich nechal prísť a zasa odísť, musím mať odvahu.
Že sa ľuďmi nikdy nenechám k ničomu nútiť, ale že sa vždy budem snažiť nájsť a uznávať bohov vo mne i bohov v ostatných mužoch a ženách a podriaďovať sa im.
To je moje krédo."
"Ak má byť človek zachránený, mali by byť sto rokov všetky univerzity, stredné a základné školy zavreté. Vytvoriť medzeru sto rokov je jediný spôsob, ako zachrániť ľudstvo, pretože vzdelanie umožňuje ľuďom zneužívať vychytralosť na vykorisťovanie a zneužívanie."
"Nikdy som nevidel sebaľútosť u divokej zveri."
D. H. LAWRENCE
Tí chlapci tak prosíkali
Keď Hilda a Constance dovŕšili osemnásty rok, mali už za sebou nejeden pokusný ľúbostný pomer. Mládencom, s ktorými tak vášnivo diskutovali, tak horlivo spievali a tak slobodne sedávali pod stromami, išlo, prirodzene, predovšetkým o ten ľúbostný pomer. Dievčence spočiatku váhali, toľko sa však o tom hovorilo, pokladalo sa to za také dôležité. A tí chlapci boli takí pokorní, tak prosíkali. Prečo by nemohli byť veľkorysé a nedarovať im svoj vienok?
Tak ho teda darovali, každá tomu mladíkovi, s ktorým viedla najinteligentnejšie a najdôvernejšie dišputy. Dôležité boli diskusie a debaty: milovanie a pomer boli iba akýmsi návratom k primitívnosti s určitou dávkou sklamania. Dievčina potom chlapca ľúbila menej, ba bola náchylná ho priam nenávidieť, akoby bol prekročil hranice jej súkromia a vnútornej slobody. (Úryvok z knihy)
Prvé vydanie na dražbe
Kniha, ktorá svojho času spôsobila obrovský škandál, teraz zarobila veľké peniaze. Exemplár prvého vydania románu Milenec lady Chatterleyovej sa začiatkom roka predal na aukcii v anglickom Bathe za 3529 libier.
Výtlačok, ktorý dala do predaja aukčná sieň Bonhams, vyšiel v roku 1928 vo Florencii. Hodnotu zväzku zvyšuje fakt, že nesie podpis samotného autora. "Pre zberateľa je táto kniha príťažlivá i tým, že dokumentuje dejiny cenzúry," pripomenul Gill Atkins z aukčnej siene.
Predchádzajúci majiteľ totiž poskytol túto knihu v roku 1960 súdu, keď sa právnou cestou riešilo, či v edícii Penguin vyšiel skutočne autentický text. (čtk)
Čo je Svetová knižnica SME?
Svetová knižnica SME je jedinečnou kolekciou kníh, ktorú prináša svojim čitateľom náš denník. Je zostavená zo 40 vrcholných diel svetovej a slovenskej literatúry 20. storočia s cieľom vytvoriť zbierku čitateľsky zaujímavej a pútavej literatúry. Vynikajúce diela od svetoznámych autorov, ako sú Kurt Vonnegut, William Golding, Thomas Mann, Alberto Moravia a ďalších, sú ideálne pre chvíle oddychu a pohody. Cieľom edície je priniesť slovenskému čitateľovi hodnotnú literatúru v kvalitnom prevedení v tvrdej väzbe za cenu, ktorá by ju urobila dostupnou širokej verejnosti.
Jednotná cena 185 korún
Jednotlivé tituly Svetovej knižnice SME budú vychádzať každý týždeň. Každá kniha vyjde v prvý pracovný deň a bude v predaji po dobu jedného týždňa. Tituly edície sa budú predávať na všetkých miestach predaja denníka SME výhradne spolu s denníkom, pričom cena za knihu bude len 185 Sk.
Výhody pre predplatiteľov
Predplatitelia denníka SME budú mať príležitosť objednať si zbierku ako celok a získať tak jednotlivé tituly ešte výhodnejšie, čím zároveň získajú istotu, že ani jeden titul edície im neunikne. Svetovú knižnicu SME si môžu objednať len predplatitelia denníka SME.
Zoznam Svetovej knižnice SME
Umberto Eco: Meno ruže, Kurt Vonnegut: Bitúnok č. 5, Truman Capote: Raňajky u Tiffanyho, William Golding: Boh múch, Thomas Mann: Smrť v Benátkach, Raymond Chandler: Zbohom, moja krásna, Ken Kesey: Bol som dlho preč, Saul Bellow: Herzog, Jorge Luis Borges: Brodiho správa, Oscar Wilde: Portrét Doriana Graya, Peter Hoeg: Cit slečny Smilly pre sneh, Günter Grass: Mačka a myš, Alberto Moravia: Ľahostajní, Edward M. Forster: Izba s vyhliadkou, Boris Vian: Jeseň v Pekingu, Jaroslav Hašek: Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny, Ray Bradbury: Zlaté jablká slnka, David Herbert Lawrence: Milenec Lady Chatterleyovej, Rainer Maria Rilke: Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho, Marguerite Durasová: Milenec, Peter Handke: Krátky list na dlhú rozlúčku, Friedrich Dürrenmatt: Sudca a jeho kat, Graham Greene: Moc a sláva, Joseph Conrad: Nostromo, Richard Brautigan: Pstruholov v Amerike, Alejo Carpentier: Kráľovstvo z tohto sveta, Francis Scott Fitzgerald: Veľký Gatsby, Norman Mailer: Katova pieseň, Italo Svevo: Senilita, Ian McEwan: Betónová záhrada, Rudolf Sloboda: Rozum, Albert Camus: Cudzinec, Heinrich Böll: Biliard o pol desiatej, Paul Auster: Sklené mesto, Michail Bulgakov: Majster a Margaréta, Henry Miller: Sexus, Arthur Schnitzler: Snová novela, Italo Calvino: Keď cestujúci jednej zimnej noci, Pavel Vilikovský: Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch, Don DeLillo: Libra
