Vzali sme to ako klasickí turisti - pozerajúci sa do mapy, navštívili sme všetky chronicky známe atrakcie a múzeá. Realita Paríža zrútila všetky moje dovtedajšie predstavy.
Svojho času som na tomto mieste písal o tom, aké špinavé sú ulice Bratislavy. Mrzí ma to, ale všetky ulice v Paríži sú rovnaké. Bol som z toho sklamaný a moja žena akoby si vydýchla: Vidíš, aj Paríž! (Aj keď špinavé ulice nám obom prekážajú.)
Obaja sme vyrastali v odlišnom prostredí, v inom meste, v inej krajine, dokonca na inom kontinente. Takže ani naše dojmy z Paríža nemohli byť rovnaké. Cestovali sme napríklad metrom. Na plániku trás sme hľadali, ako sa dostaneme k Eiffelovke. Mojej žene sa zdal plánik komplikovaný, zatiaľ čo mne veľmi jednoduchý. Večer sme ju videli vysvietenú v plnej kráse. Moja žena povedala: Tá je obrovská! A ja som odvetil: Menšia, než som si predstavoval!
Eiffelova veža sa veľmi podobá na tokijskú vežu. Nie je to však chyba Francúzov. My sme ju totiž od nich v roku 1958 odkopírovali. Tokijská veža meria 333 metrov, Eiffelovka iba 320 metrov. Narodil som sa, keď už veža v centre Tokia stála. Výhľad z nej na horu Fuji je pre mňa teda každodennou realitou, zatiaľ čo Eiffelovka bola iba snom z obrázkov.
Jednou z mojich predstáv o Paríži bolo aj to, že Parížania si veľmi potrpia na módu. Dokonca som váhal, či si mám obliecť do mesta svetovej módy starý kabát. Realita bola úplne opačná. Parížania sú v obliekaní striedmi. Nosia najbežnejšie bundy, kabáty aj čapice. Smiešne je, že v Paríži boli najmódnejšie a najvýstrednejšie poobliekaní Japonci. Asi žili v rovnakej ilúzii ako ja.
V Paríži som sa cítil výborne. Ľudia sú uvoľnení, milí a veselí. Je to zmes kultúr. Očividným príkladom je stravovanie. Každá reštaurácia má veľmi sofistikovaný interiér, exotickú atmosféru a chuť jedál medzinárodnej kuchyne je pravá. V Tokiu máme reštaurácie s kuchyňou z vyše päťdesiatich krajín sveta. A jedlá sú skvelé! Ale teraz môžem porovnávať, a musím povedať, že hoci je tokijská "Eiffelovka" vyššia, Paríž nás vo veľkom štýle prevyšuje nefalšovanou svetovou kuchyňou. A bol som veľmi potešený zistením, že Francúzi neváhajú prijať cudziu kultúru v akejkoľvek forme, vášnivo obohacujú svoj život poznávaním všetkého dobrého, ba berú to ako každodennú samozrejmosť. Vážim si takýto vzťah, je to prejav kultúrnosti národa.
Za štyri dni sme v Paríži pojedli veľa cudzokrajných jedál. Až som zabudol ochutnať francúzsky croissant.
Autor: MASAHIKO
