Pri jej mene na tabuli zasvietilo krutá skratka DNF. Did not finish. Dovtedy len striedavo plakala a mlčala. Prvýkrát v objatí fyzioterapeuta Jozefa Kunyiho, druhý raz na pleci otca Timoteja, tretí, keď k nej pribehol z hlúčika jej vlastného fanklubu prvý z drobných bratrancov. Avizovaná riskantná taktika včera ešte Veronike zisk nepriniesla.
"Poznám to športové krédo, že z bolestných prehier sa rodia veľké víťazstvá. Dúfam, že sa mi to niekedy vráti. Ten pocit bol silnejší, keď som v cieli ako prvého človeka stretla Rakúšanku Marlies Schildovú. Dopadla rovnako a strašne plakala."
Veronika vypadla prvýkrát v tejto sezóne. V najnevhodnejšej chvíli - na najdôležitejších pretekoch. "Naposledy sa jej to stalo v decembri 2003 v pretekoch Svetového pohára v Madonne di Campiglio. Už som myslel, že do cieľa príde v pohode, dobre zvládla predchádzajúcu pasáž so zmenou rytmu," hovoril smutný otec a tréner Timotej.
Najprv si myslel, že na osudnej trojbránke pred cieľom chytila "špicara". Veronika objasnila druhú najčastejšiu príčinu slalomárskej zrady: "Dostala som po päte predchádzajúcou sklopenou bránkou. Posunula mi nohu a kritickú trojbránu som už nestihla, zobrala som tyč medzi nohy. Presne na to miesto sme sa zamerali pri obhliadke trate. V hlave som si to veľakrát premietala a snažila sa pripraviť, že to prejdem bez problémov. A zrazu som vonku. Som veľmi sklamaná, ale na podmienky sa vyhovárať nebudem. Trať trochu zmäkla proti môjmu vkusu, ale podklad bol pripravený kvalitne. Ano, tesne pred štartom som mala informácie, že päť dievčat predo mnou vyletelo. Sama som videla, ako Francúzka Pequegnotová štartujúca predo mnou skončila veľmi rýchlo. Ja som vrch prešla v pohode. Taký je život, musím myslieť na to, čo mám pred sebou."
Dvadsaťročná Bratislavčanka sa pred súťažou roka cítila v dobrej forme a nálade. Na obed si dala obľúbené cestoviny a pri rozjazdení medzi bránkami cítila istotu v oblúkoch.
Tréner Timotej: "Majstrovstvá sveta sa nejdú na umiestnenie, útočili sme na medailu. Buď, alebo. Škoda, Verona mala celú sezónu vyrovnanú formu. Keď sa to stalo, nezahrešil som si, ostal som ticho. Nie som typ, čo sa uchýli k liečbe alkoholom. Idem trpieť sám so sebou."
Vnímavý fyzioterapeut z tímu Zuzulovcov Jozef Kunyi: "Veronikin potenciál ešte spí, ale veril som, že urobí medailu už v Santa Caterine. Keď sa pozriete na jej jazdu, je jasné, že raz to určite príde."
Zuzulová hneď po pretekoch spolu so servismanom Vladimírom Kovárom odcestovala do Milána, odkiaľ dnes ráno sama letí na nedeľňajší obrovský slalom Európskeho pohára do Španielska. Timotej Zuzula má ešte v Bormiu povinnosti, v nedeľu stavia slalom na súťaž družstiev.
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Santa Caterina
