Slovenský komárňanský štvorkajak spoznal v tomto roku po piatich týždňoch spoločnej práce chuť absolútneho úspechu na majstrovstvách Európy. Z Milána prišli Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček, Juraj Bača (na snímke) ovenčení zlatom a striebrom.

Štyroch vysokoškolákov - dvoch študentov telesnej výchovy (bratia Riszdorferovci), jedného poľnohospodárstva (Erik Vlček) a psychológie (Juraj Bača) - sme oslovili, aby každý z nich povedal niečo o kamarátoch. Rovnakí sú v ctižiadostivosti. Jej naplnenie by malo prísť na OH 2004. Trpezlivosť a pracovitosť zákonite patria k ďalším spoločným menovateľom.

RIČI (ten, ktorý sedí v lodi prvý): „Rešpektujeme sa, sme si rovnocenní. Môj brat Michal a Erik Vlček sú pokojní. Ďuro Bača a ja patríme k temperamentným. Asi preto, že sme sa narodili v jeden deň (17. marca, Riči roku 1981, Ďuro 1977 - pozn. red.). Sme dlhé hodiny spolu, takže niekedy musíme ísť od seba. Ani s bratom nie sme rovnaká krvná skupina. Možno som otvorenejší, Mišo je diplomat.“

MIŠO (Ričiho brat, tentoraz úplne otvorený): „ Ďuro Bača je samotár a individualista. Nič v zlom, ale zvykli sme si, že v mnohom sa musíme traja prispôsobiť jednému. Erik je taký - kam ho posadíte, tam je spokojný. Brat ide na veci určite viac zhurta ako ja. Možno je tiež vtipnejší.“

ERIK (tretí v lodi, ten bol diplomat): „Vidím oveľa viac spoločných čŕt než odlišných. Sme tvrdí, nebojácní, nezľakneme sa žiadnej prekážky. Ďuro je nielen samotárskejší, ale tiež poverčivý. Je výbušný, niekedy i prchký. Ale tiež Riči sa dokáže pekne zostra naštvať.“

ĎURO (štvrtý v lodi, vysvetľujúci): „ Nie som poverčivý, mám svoje zvyky, rytmus i rituál, ktoré sa mi osvedčili pri úspechoch. Nepodávam napríklad ruku pred pretekmi. Nie som nezdvorilý, ale mám už uplne odmastenú, aby sa mi lepšie držalo pádlo. Človek sa po súťažnom napätí potrebuje odventilovať. A vtedy sa cítim najlepšie sám.“ PETER FUKATSCH