Turnerova cena, ktorú 9. decembra v Londýne udelili tridsaťtriročnému MARTINOVI CREEDOVI, je zo všetkých svetových cien za výtvarné umenie tou najsledovanejšou. Búrkami okolo nej žila anglická tlač celé týždne. Porota doteraz zvykla šokovať provokujúcim výberom víťaznej práce. Tento rok však víťaz nikoho nešokoval. Šokovala Madonna, ktorá cenu odovzdávala a zhromaždeným umelcom sa prihovorila: „Len tak ďalej, motherfuckers!“

Martin Creed, autor víťaznej práce, včera otvoril veľkú výstavu svojich prác Práca 270: The Lights off v nemeckom Kolíne. Pred vernisážou odpovedal na otázky viacerých európskych novinárov.

Ste laureátom britskej Turnerovej ceny, najznámejšieho vyznamenania za súčasné umenie. Ako sa vám páčil Madonnin slávnostný prejav?

„Bol som veľmi nervózny a nevedel som sa sústrediť. Mal som pocit, že znovu sedím v škole. Ale to, čo som z jej prejavu zachytil, sa mi veľmi páčilo.“

Aj to, že všetkým nominovaným umelcom v živom priamom prenose veselo vynadala slovom, za ktoré sa potom niektoré televízne stanice divákom ospravedlňovali?

„To bol práve umelecký akt. Témou bola predsa sloboda prejavu. Nemám nič proti škaredým slovám. Prejavy na takýchto podujatiach sú väčšinou veľmi nudné, ale ten jej bol naozaj dobrý.“

Cenu ste získali za inštaláciu Práca 227 - Svetlá sa zažínajú a zhasínajú. V prázdnej miestnosti v londýnskej Tate Britain sa na pár sekúnd rozsvieti svetlo a vzápätí zhasne. Ešte nikomu pred vami sa nepodarilo získať Turnerovu cenu za takýto minimalizmus.

„Mýlite sa, to nie je minimalistické dielo. Pozostáva z jednej miestnosti, svetiel, ale aj z najrôznejších ľudí, ktorí tou miestnosťou prechádzajú. Je to permanentná zmena a v podstate reflektuje svet. Aký minimalizmus?“

V Kolíne teraz vystavujete úplne prázdnu miestnosť - bez svetla. Doteraz dostali Turnerovu cenu umelci, ktorí šokovali, napríklad za rozpoltené kravy, ale tohto roku mnohým umeleckým kritikom provokácie chýbali. To naozaj nemáte v zásobe nič trúfalejšie?

„Nie. O škandály a reakcie v médiách mi nejde. Človek môže mať úspech aj bez celého tohto cirkusu. Dokonca aj v Londýne.“

Práve Tate Gallery, ktorá túto súťaž usporiadala, ten mediálny ruch organizuje. Hovorilo sa o tom ešte skôr, než usporiadatelia prizvali hviezdy popmusic.

„Chcel som tú cenu vyhrať, pomáha mi vystaviť inštalácie pre veľké publikum. Ale lepšieho umelca zo mňa neurobí. Dokonca mi škodí, odvádza od práce. Ceny sú v podstate odporná záležitosť. Madonna nám pomohla, ukázala, že netreba všetko brať až tak vážne.“

V každom prípade ste získali 20 000 libier. Keď budete tie peniaze investovať iba do vášho úsporného umenia, vydržia dlho. Nie?

„Až toľko peňazí to zasa nie je. Aspoň nie na londýnske pomery. Tu je naozaj všetko drahé.“

Pred niekoľkými mesiacmi ste sa presťahovali na taliansky ostrov, aj keď Londýn je údajne pre umelcov pupkom sveta. Prečo?

„Potreboval som nutne zmenu. Sicília je nádherne opustená a počítač si môžem pripojiť na internet aj tam.“

Tiež spievate v kapele. Máte napríklad pieseň, v ktorej sa jednoducho počíta od jedna do sto. Ako to myslíte?

„Čísla sú praktické, číslujem aj svoje umelecké práce. Tým dávam všetky svoje diela do súvislosti, či hudobné, alebo výtvarné. Ani jedno tak nie je dôležitejšie ako druhé. Bol by som najradšej, keby iné názvy ani nemali.“

Čo bolo vaše dielo číslo jedna?

„Číslo jedna nebolo. Začal som trojkou alebo štvorkou. Nechcel som žiadnemu môjmu dielu dávať dôležitosť jednotky.“

Autor: EDWIN GRASSMEIER(Autor je redaktor agentúry DPA)