Ľudia by si mali odpúšťať, nemali by však zabúdať: „Ak by som zabúdal, bol by som naivný a naivita je hlúposť ducha. Keď sa pýtali Krista, či by nepriateľovi odpustil aj sedemkrát, čo je v Biblii číslo plnosti, odpovedal, že aj sedemdesiatsedemkrát.“

Odpúšťať však máme iba tomu, kto o to stojí: „Inak treba urobiť zadosť spravodlivosti. To nie je len právo, ale aj povinnosť.“ Spravodlivosť ale neznamená pomstu.

Flajžík každý rok usporadúva na Štedrý večer stretnutia pri kapustnici a klobáse. Ľudí na ne sám vozí. Mnohí sa navzájom udobrujú.

Flajžík nepripúšťa existenciu zla, je to podľa neho len nedostatok dobra, takisto ako tma je nedostatok svetla. Ani ľudia nie sú z roka na rok horší, iba rafinovanejší a hrubozrnnejší: „Nech ľudia nežijú v strehu. Jediné, čoho by sa všetci mali chcieť báť, tak seba samých, svojich hriechov.“