Nová šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová včera i v Bruseli presviedčala Európanov o nutnosti spolupráce s Amerikou. Na obede s ministrami zahraničia NATO a na rokovaní s Európskou komisiou označila zásadné spory za minulosť. "Naše názory sa líšili, ale to je ozaj za nami," vyhlásila Riceová o vojne v Iraku.

Americká ministerka sa snaží v Európe nájsť spojencov pre priority zahraničnej politiky USA a pripraviť tak pôdu pre blížiacu sa návštevu prezidenta Georgea W. Busha. "Je iná doba. Máme spoločný program," zdôraznila Riceová.

Američania a Európania sa v mnohých otázkach ďalej rozchádzajú: Európa stavia na mäkšom postoji k iránskemu atómovému programu, neprestáva uvažovať o zrušení embarga na vývoz zbraní do Číny a nemá veľmi jasno o požadovanom väčšom angažovaní v povojnovom Iraku.

Tam však Nemecko, Francúzsko, Španielsko či Belgicko naďalej odmietajú vyslať vojakov. Šéfka americkej diplomacie napriek tomu ocenila ochotu európskych spojencov aspoň posilniť výcvik irackých bezpečnostných síl.

Stretnutie v sídle NATO na kraji Bruselu Riceová označila za najlepšiu diskusiu o Iraku od pádu režimu Saddáma Husajna. Šéfovia nemeckej a francúzskej diplomacie Michel Barnier a Joschka Fischer však chýbali. Slovensko zastupoval minister zahraničia Eduard Kukan.

Za rozhodujúci obrat v hodnotení Iraku označili americká ministerka a generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer nedávne voľby: "Teraz ťaháme za jeden povraz," povedal. "Aliancia je znovu jednotná," dodala Ricerová.

Na pomoc Európanov, ale hlavne ústretovosť Teheránu stavia Washington i v spore o iránsky jadrový potenciál. Riceová vyzvala iránsky režim, aby pristúpil na kontrolný režim navrhovaný Britániou, Nemeckom a Francúzskom. O ultimátum vraj nejde: "Teraz majú slovo diplomati," tvrdí. USA každopádne Teheránu neprestávajú hroziť uvalením sankcií OSN.

Porozumenie majú Európania podľa Riceovej i pre "veľké obavy" Ameriky z prípadného zrušenia zbrojného embarga proti Číne. To Európska únia uvalila po krvavom potlačení študentskej revolty v Pekingu pred 15 rokmi. "Situácia ľudských práv sa podstatne nezlepšila a dodávky zbraní by mohli narušiť vojenskú rovnováhu v oblasti," zopakovala Riceová hlavné americké výhrady. Na ukončenie embarga naliehajú predovšetkým Francúzsko a Nemecko, ktoré výmenou dúfajú vo veľké zákazky pre svoje firmy.

Riceová v bruselskom hlavnom sídle Európskej komisie rokovala i s jej predsedom Josém Manuelom Barrosom, komisárkou pre vonkajšie vzťahy Benitou Ferrerovou-Waldnerovou a ďalšími eurokomisármi, ktorí úniu zastupujú navonok. Rozhovory sa týkali hlavne Iraku, ale i Blízkeho východu a Ukrajiny.

Brusel bol predposlednou etapou cesty Riceovej po Európe a Blízkom východe. Ešte včera z belgickej a únijnej metropoly odletela do Luxemburska, ktoré v tomto polroku únii predsedá.

Dnes sa vracia do Washingtonu. "Bola to dobrá cesta. Musíme vedieť debatovať i o rozporoch. Máme spoločné hodnoty, predovšetkým demokraciu," zhrnula Riceová svoje dojmy.

Autor: David Zelinger, Brusel