Hudba sa už pekných zopár rokov rada pári. Džezmeni hrajú elektronickú tanečnú hudbu, niektorým sa darí vystupovať v pozícii popových hviezd. Klasicky školení hudobníci berú do repertoáru všeličo iné len nie to, čo desať hodín denne drvili na vysokých školách, ktoré ich pripravovali na roly vážených sólistov vo fraku. Nie je to určite len o túžbe po úspechu a peniazoch, ale, skrátka, následok faktu, že žijeme vo svete, kde už neplatia hranice. Aspoň medzi žánrami nie.
Los Angeles Guitar Quartet (LAGQ) je jedno z najrenomovanejších gitarových kvartet na svete. Vzniklo v roku 1980, všetci štyria boli žiaci slávneho Pepe Romera na Juhokalifornskej univerzite. Svoju pevnú pozíciu a popularitu si nevybudovali Bachom alebo Vivaldim, ale prienikmi na iné územia - využívajú španielske, latinsokoamerické či keltské vplyvy, world music, džez i rock.
Brilantné aranžmány a virtuózne prevedenie je samozrejmosť, bonusom je švih, nadhľad a vtip. Bez charizmy by asi medzinárodné úspechy a nomináciu na Grammy v roku 2002 nedosiahli.
LAGQ sa na svojom aktuálnom albume hrdo hlásia k svojim gitarovým hrdinom a vzdávajú im hold buď aranžmánmi ich vlastných kompozícií, alebo pôvodnými skladbami - poctami súčasných skladateľov. LAGQ majú rôznorodý vkus. Ctia rockerov (Jimi Hendrix, Steve Howe, Frank Zappa), džezmenov a predstaviteľov fusion (Ralph Towner, John McLaughlin, Pat Metheny, Django Reinhardt) i významné osobnosti country a bluegrassu (Chet Atkins, Norman Blake & David Bromberg).
Jedna skladba je venovaná novátorovi akustickej gitary Michaelovi Hedgesovi. Samozrejme, poklony neobišli ani učiteľov, Pepe Romera a jeho skupinu Los Romeros, člen kvarteta Andrew York si uctil svojho otca a učiteľa Duana Yorka milou, akoby školskou etudkou. V podstate jedinými "klasikmi" medzi hrdinami LAGQ je Assad Duo, ktoré malo povesť najlepšieho klasického gitarového dua na svete.
Z albumu vyžaruje jednoznačný pocit - ušľachtilosť, ktorá nie je nudná a bezpohlavná, čírosť, ktorá má ďaleko od ezoterických póz. John Dearman, Bill Kanengiser, Scott Tennant a Andrew York vedia vyžmýkať zo svojich majstrovských nástrojov maximum a napriek absolútnej kontrole si, vášnivo vnorení do hry, nezachovávajú ani milimeter odstupu a idú naplno. Pôvodné skladby sú zaranžované vzrušujúco a kreatívne, človeka mocne vtiahne hneď vstupná kompozícia, Icarus od Ralpha Townera, kde členovia kvarteta neortodoxne využívajú aj perkusie.
Dôraz nekladú na predvádzanie techniky (aj keď tá je všadeprítomná), ale na celkový sound kvarteta, vzájomné dopĺňanie a obohacovanie. Veľmi dobre dopadol Letter From Home od Pata Methenyho, v pocte Hendrixovi sa originálne zjavuje baroková polyfónia, skladba venovaná Djangovi Reinhardtovi sa začína ako moderná vážna hudba a skladba venovaná Frankovi Zappovi priamo ťaží z jeho modernistických výletov do dvanásťtónovej hudby.
Album je napriek svojej kryštalickej kráse nesmierne zaujímavým výletom a zároveň mäkkým spočinutím. LAGQ vedia, ako vyčistiť synapsy, zašpinené zvukovým (a iným) smogom bežných dní, ktorý nám sťažuje vnímanie krásy.
