FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
ŽIAR NAD HRONOM - Obrovská skládka červeného a hnedého kalu zo Závodu SNP v Žiari nad Hronom, ktorú nazývajú domáci kalovým poľom, je pozostatkom starej technológie výroby hliníka. Ministerstvo životného prostredia ju radí do prvej päťky takzvaných starých ekologických záťaží. Už niekoľko rokov sa hľadajú cesty, ako sa s týmto problémom vyrovnať.
Za účasti ministra životného prostredia Lászloa Miklósa odborníci pražskej firmy ASA koncom minulého týždňa predstavili víťazný projekt na rekultiváciu skládky. Ako informoval generálny riaditeľ ZSNP Peter Ondro, na výzvu závodu zareagovalo 38 domácich a zahraničných spoločností. Z nich vyšla víťazne práve firma ASA, ktorá je súčasťou Electricité de France. S podobnými projektmi majú v Čechách bohaté skúsenosti.
Už v najbližších mesiacoch sa začne výber dodávateľa a predpokladaná lehota realizácie sa odhaduje na 6 - 8 rokov. Podľa Ondru by chceli túto hranicu posunúť na päť rokov, čo bude závisieť od zvýšenia kapacity spracovania alkalickej vody. Práve tá je hlavným problémom skládky. Odhaduje sa, že vnútri skládky je milión kubíkov vody. Samo odkalisko má rozlohu 44 hektárov a dosahuje výšku do 45 metrov. Podľa konateľa spoločnosti ASA Petra Vokřála bude po ukončení rekultivácie odkalisko izolované proti priesaku dažďových vôd a získa vysoký stupeň stability. Práve nestabilné bočné steny skládky by mohli byť v budúcnosti najväčšou hrozbou. Riešiť sa bude aj spracovávanie alkalickej vody. Iba na tento rok sa na investičné náklady spojené s rekultiváciou kalového poľa počíta so sumou okolo 100 miliónov korún.
Odkalisko sa začalo budovať v roku 1959, keď sa ešte hliník vyrábal z dovážaného bauxitu. Po vyťažení oxidu hlinitého sa ukladal na kalové pole. Dnes ho tam leží okolo 8 miliónov ton. V roku 1995 vznikla spoločnosť Slovalco, ktorá vyrába hliník novou, ekologickou formou. Na výrobu dováža už hotový oxid hlinitý.
EÚ bude staré ekologické záťaže prísne sledovať
Riešenie starých ekologických záťaží nie je zatiaľ v krajinách Európskej únie legislatívne upravené. Podľa ministra životného prostredia Lászloa Miklósa sa však takáto legislatíva pripravuje a môže byť aj bolestná. Najviac diskusií zrejme prinesie to, kto za ekologické škody zodpovedá a má aj niesť finančné náklady na ich likvidáciu. Staré záťaže nepredstavujú zväčša akútnu hrozbu, v mnohých prípadoch však môže ísť o časované ekologické bomby. Na Slovensku máme podľa zistení ministerstva 8- až 9-tisíc miest, ktoré sú poznačené starými ekologickými škodami. Päť sa považuje za mimoriadne závažných - okrem Žiaru nad Hronom ide o známu "čiernu horu" pri Seredi, skládky v Rudňanoch, Krompachoch a Myslave. (eta)
