Aj Jaroslav Slávik už skúsil bolesť po páde na dráhe. Takto spadol v nemeckom Königsee. FOTO - TASR/AP
TURÍN, BRATISLAVA - Najdrahšej stavbe zimnej olympiády 2006 v Turíne hrozí, že jej časť budú musieť zbúrať a postaviť nanovo. Ľadový tobogan, dejisko súťaží v troch športoch (boby, sánkovanie a skeleton), stál Talianov už 70 miliónov eur. Teraz budú potrebovať ďalšie a nevedia, kde ich vziať.
"Všetky športoviská sú k dispozícii rok pred začiatkom - to v histórii zimných olympiád ešte nebolo," hrdil sa ešte v polovici januára Mario Pescante, ktorého premiér Silvio Berlusconi počas vlaňajšej krízy v organizačnom výbore vyhlásil za vládneho superkontrolóra. Dnes je všetko inak.
Ako po hromadnej autohavárii
Na novej dráhe vinúcej sa neďaleko Cesany, vzdialenej asi hodinu jazdy autom od Turína (90 kilometrov), mal v sobotu a v nedeľu finálovým kolom vyvrcholiť Svetový pohár v sánkovaní. Medzinárodná federácia ho však minulú stredu večer bez náhrady zrušila, čo sa stalo vôbec prvý raz v histórii, a organizátorov olympiády požiadala, aby záverečný úsek trate v záujme bezpečnosti prestavali.
Štyri dni tréningov v Cesane mali bilanciu zranených blízku hromadnej autohavárii, skonštatoval ruský denník Sovetskij sport.
Najhoršie skončil Renato Mizoguchi, 29-ročný Brazílčan s japonskými koreňmi. Vyletel z dráhy a nepomohla mu ani prilba. V bezvedomí ho previezli do turínskej nemocnice, kde ho lekári udržiavajú v umelej kóme, hoci tvrdia, že jeho stav je stabilizovaný.
Horory však zažili aj iní. Päťdesiatdvaročnú sánkarku Panenských ostrovov Annu Abernathyovú, pôvodom Američanku, odviezla helikoptéra so zlomenou kľúčnou kosťou. Saltom a otvorenou zlomeninou sa skončila aj jazda Rumunky Ralucy Stramaturaruovej.
Stop tréningom prišiel neskoro
"Pády idú na vrub individuálnych chýb jazdcov, a nie nedostatkov dráhy," sprvu odbíjal kritiku športový koordinátor svetovej federácie Karl-Heinz Anschutz, naznačujúc, že v zozname zranených majú prevahu sánkari exotických krajín. Už v tom čase však v ňom figurovala Lotyška Maja Tirumová, na minulej olympiáde osemnásta, ba aj Rakúšan Wolfgang Linger, ktorý s bratom Andreasom získal predvlani titul majstra sveta vo dvojiciach. Skúšal dráhu na jednosedadlových saniach a v sedemnástej zákrute skončil hororovým pádom. S komplikovanou zlomeninou ľavého členka a ihlice ho cez noc transportovali do Innsbrucku a hneď ráno ho v sanatóriu Kettenbrucke operovali.
"Najneskoršie po druhom ťažkom úraze mali zastaviť tréningy," tvrdí Nemec Patric Leitner, úradujúci olympijský šampión a majster sveta vo dvojiciach (s Alexandrom Reschom). Prečo sa tak dlho váhalo? pýtal sa denník Frankfurter Allgemeine Zeitung legendárneho Georga Hackla. "Pán Josef Fendt to zdiaľky nedocenil. Možno nebol svojimi ľuďmi dobre informovaný," povedal na účet šéfa svetovej federácie, ktorý nebol v Turíne, ale na telefóne doma v Berchtesgadene.
Fendt zúril, nevedel pochopiť postoj svojich krajanov, ktorí do jedného zvládli nástrahy turínskej dráhy. Aj slovenskí reprezentanti sa vyhli haváriám. "Možno sme mali šťastie," pripúšťa bronzový medailista lanských ME Jaroslav Slávik.
"Najdôležitejšou úlohou zväzov, ale aj federácie je chrániť zdravie športovcov," odkázal Fendtovi generálny sekretár nemeckého zväzu Stefan Krauss. Hackl bol ešte tvrdší: "Ak federácia v záujme udržania sa v olympijskom programe verbuje aj slabšie krajiny, potom musí stanoviť predpisy na dráhy tak, aby ich reprezentanti mohli na nich prežiť."
Inžinieri sa prepočítali
Správy o počte havárií sa rozchádzajú. Niektoré zdroje hovoria o dvadsiatich, no taliansky zväz ich priznáva iba dvanásť - v 1280 jazdách.
Problémom turínskeho toboganu je jeho chvost, záverečná pasáž. Neuralgickými bodmi sú zákruty číslo 17 a 18.
"Trať má vážne konštrukčné nedostatky," myslí si šéftréner ruskej reprezentácie Valerij Silakov. "V snahe postaviť najrýchlejšie koryto na svete sa inžinieri prepočítali v otázke bezpečnosti." Aj slovenský šéftréner Walter Marx sa nazdáva, že "došlo k chybe pri prepočte posledných troch zákrut". Zjednodušiť trať žiadali aj vedúci výprav, ktoré prišli na odvolaný Svetový pohár. A teraz už aj svetová federácia.
"Keď sa dráha roztopí, betón sa, jednoducho, rozbije, všetko nanovo vymeria a opäť uzatvorí, to nie je žiaden zázrak," zľahčuje v Die Presse jeden z najlepších sánkarov histórie Rakúšan Markus Prock. Nemecký tréner Thomas Schwab hovorí o operácii Bajpas - obtoku "chorej" časti koryta.
Čas ešte je, otázka ostáva, či budú financie.
Tobogany sú nočnou morou organizátorov zimných olympiád, lebo ich výstavba stojí kopu peňazí a takmer vždy kole oči ochrancom prírody. Dráha v Nagane 1998 stála 79 miliónov dolárov. Turínčania v kandidátskom procese odhadovali náklady na 43 miliónov USD. Dnes priznávajú približne dvojnásobok - 70 miliónov eur.
Prestavba by stála ďalšie milióny, preto Taliani spúšťajú protiofenzívu. Budú preferovať najlacnejšie riešenie.
Slávik: Mne sa dráha páči, ale olympiáda je pre všetkých
Najlepšiemu slovenskému sánkárovi JAROSLAVOVI SLÁVIKOVI sa turínske koryto páči. "Je to niečo nové," tvrdí bronzový medailista lanských ME. Podobne ako ďalší naši sánkari víkend strávil doma - stratil štyri dni jazdenia a získal týždeň voľna pred odletom na svetový šampionát do USA.
Aký ste mali dojem z dráhy?
"Páči sa mi, je rýchla, núti byť ustavične v strehu. Človek sa na trati poriadne spotí a dolu zíde zadychčaný. Štart je strmší ako na iných dráhach a sane sa rýchlo dostanú do pohybu. Stred vás trochu pribrzdí, takže na poslednom meranom úseku medzi zákrutami číslo 16 a 17 idete rýchlosťou okolo 127 km/h. Absolútna rýchlosť v Salt Lake City dosahuje až 145 km/h. Priemerná rýchlosť v Turíne je však zrejme vyššia než kdekoľvek inde."
Čo hovoríte na zrušenie finále Svetového pohára?
"Mrzí ma, že sa nešlo. Keby som ja rozhodoval, tak by sa uskutočnilo. Ale po toľkých zraneniach, a niektorých dosť vážnych, som musel akceptovať, že s dráhou niečo nie je v poriadku. Taliani, Nemci a aj my sme sa haváriám vyhli. Ale možno sme mali šťastie, že sa nám nič nestalo."
Takmer všetky havárie sa stali v záverečnom úseku - prečo je taký zradný?
"Rádiusy zákrut nie sú celkom dotiahnuté do tvaru polgule. Vršok je otvorený a ak sánky naberú zlý nájazd, trať im dovolí vyletieť až hore. Pri dotyku so strechou nastupuje čistá fyzika. V rýchlosti 130 km/h vás to odrazí kde-kade, ostáva len modliť sa.
Ako na havárie iných reaguje sánkarova psychika?
Kým o nich človek len počuje, dá sa to zniesť. Keď však nejakú uvidí na vlastné oči, ako ja, hlavu začne nahlodávať strach.
Federácia žiada od Talianov, aby záverečný úsek toboganu prestavali, pamätáte si na taký prípad?
Prerábať museli pred štyrmi rokmi aj novopostavenú dráhu v americkom Lake Placid. Jazda na nej ostala dobrodružstvom aj po úpravách. Mne sa zdá lakeplacidská dráha oveľa nebezpečnejšia ako turínska, ale štatistiky úrazov hovoria niečo iné. Fakt však je, že v Turíne bude olympiáda a olympiáda nie je len pre elitu, ale pre všetkých.
Aké majú Taliani možnosti?
Núka sa ich viac: spojiť záverečné zákruty do jednej, znížiť striešky, zmeniť polomery zákrut... Prerábať hotovú dráhu, pod ktorou je chladenie, je však vždy náročné a drahé. (mo)
Turínsky tobogan
Miesto: Cesana Pariol (90 km od Turína), lokalita Pario Greniere
Nadmorská výška: 1350 m n. m.
Súťaže ZOH 2006: sánkovanie 11.-15. februára, skeleton 16.-17. februára, boby: 18.-21. a 24.-25. februára
Divácka kapacita: 7450
Začiatok výstavby: jún 2003
Koniec výstavby: október 2004
Dĺžka trate: 1435 m (muži), 1233 m (ženy)
Počet zákrut: 19 (muži), 17 (ženy)
Kde sú umelé dráhy
Na svete je iba trinásť sánkarsko-bobových dráh s umelým chladením, z nich až štyri v Nemecku. Väčšinu toboganov postavili kvôli olympijským hrám, sarajevský (ZOH 1984) však nie je v prevádzke.
Altenberg Nemecko Igls (Innsbruck) Rakúsko Kongisee Nemecko Lake Placid USA La Plagne (Grenoble) Francúzsko Lillehammer Nórsko Nagano Japonsko Oberhof Nemecko Park City (Salt Lake City) USA Sigulda Lotyšsko Turín Taliansko Wintenberg Nemecko
