Všade počuť chválu a slová o dobrej skúsenosti. „Nemôžem vám povedať, že sú zlí, lebo to tak jednoducho nie je. Funguje to celkom dobre,“ povedal SME hovorca NATO Yves Brodeur.
Rovnako dobré je to vraj aj s našimi ľuďmi, ktorí sa na prácu v NATO pripravujú. „Slovensko má výborne pripravených ľudí, ale je to len úzka skupina,“ hovorí vysokopostavený predstaviteľ NATO, ktorý je v kontakte s kandidátskymi krajinami.
Práve dostatok kvalitných ľudí môže byť pre krajinu problémom. Školenia a študijné programy aliancie každoročne absolvujú desiatky Slovákov. Len málo z nich však skutočne začne v aliancii pre Slovensko aj pracovať. „Dlho sa na tieto programy dostávali ľudia za trest alebo po známosti. Tí prví väčšinou po návrate odišli z armády a tí druhí ani pred, ani po školení na prácu v NATO nemali,“ hovoria dobre informovaní.
Teraz je situácia údajne lepšia. V aliancii nám však opakujú, že rozhodujúcu úlohu zohrá, či dokážeme takto aj pokračovať. „Nestačí sa pripravovať len dovtedy, kým príde pozvánka, musíte na sebe pracovať, aj keď už budete členom,“ hovorí predstaviteľ NATO.
Dnes má naša misia v Bruseli približne dvadsať zamestnancov. Ak by sme o rok v Prahe na summite aliancie dostali pozvánku, budeme musieť ich počet zdvojnásobiť.
Okrem zastúpenia na ambasáde musíme ako členovia obsadiť aj miesta v centrále aliancie. Podľa slovenského veľvyslanca v NATO Petra Buriana na nás čaká asi sto miest. „Takmer určite ich však nebudeme vedieť zaplniť okamžite.“ Podobne to bolo aj v prípade Českej republiky, Maďarska a Poľska, ktoré vstúpili v roku 1998.
Skúsenosti našich susedov sa hodia a často ich využívame. Vďaka tomu vieme, že po vstupe nás čaká podstatne viac práce. Ak dnes misia rieši osemtisíc spisov ročne, po vstupe to bude päť– až šesťkrát viac. Len spisov s označením tajné majú dnes Česi na stole 24-tisíc.
„Zapísali sme sa dobre. O radu nás dokonca žiadajú aj iné kandidátske krajiny,“ hovoria naši predstavitelia. Žiadna z nich totiž nemá také dobré vzťahy s Prahou, Budapešťou a Varšavou ako my. Máloktorí kandidáti sa môžu pochváliť spoločnou jednotkou s členskými krajinami. My takú s Čechmi začiatkom budúceho roku posielame do Kosova.
Naši ľudia sedia v areáli NATO v jednej budove s ostatnými kandidátmi. Na schodoch sa stretávajú so Slovincami, s Lotyšmi, Litovčanmi, Estóncami, Rumunmi či Bulharmi. Rovnako často sa vidia aj s Maďarmi, Poliakmi a hlavne Čechmi. Práve spoluprácu s nimi si naši veľmi pochvaľujú. V českej misii dokonca pracovali a pracujú viacerí ľudia so slovenskými koreňmi. Sám veľvyslanec Karel Kovanda hovorí perfektne po slovensky.
Autor: Brusel – Bratislava
