Pred štartom včerajších vytrvalostných pretekov SP v Osrblí sa tréner slovenských biatlonistiek Juraj Sanitra snažil ukryť nervozitu, ale po ich skončení sa mohol usmiať. Konečne vpadla jedna z jeho zverenkýň do prvej desiatky a veľa nechýbalo - jeden presný zásah, aby Anna Murínová neskončila na stupňoch víťazov.
„Škoda tej rany, lebo výstrel bol unáhlený. Na strelnici fúkalo nepríjemne zľava, trať bola mäkká, navyše ma bolel chrbát a ťažko sa mi dýchalo. Pri návrate z Pokljuky som prechladla a nebežalo sa mi dobre. Vedela som, že dnes musím dobre zastrieľať a skúsiť niečo zabehnúť, aby som sa konečne vo výsledkoch ukázala niekde vpredu. Nebudem predbiehať, ale ešte si rozmyslím, či nastúpim do piatkových pretekov. Radšej by som sa doliečila,“ povedala A. Murínová. Tréner J. Sanitra však rezolútne vyhlásil, že pôjde.
Soňa Mihoková zažila deň pred pretekmi, keď jej tréner Sanitra priniesol štartové číslo 41, nevšedné pocity. S rovnakým totiž získala na olympiáde v Nagane štvrté miesto. ,,Pozrela som sa na plagát v izbe, potom na číslo. Niekedy som bola poverčivá, ale už ma to prešlo. Skôr ma ide poraziť zo streľby. Budem strieľať v hmle, snehu, v hocičom, ale vo vetre to jednoducho neviem. Hrozne ma na strelnici potom bije a neviem to ustáť. Tréner mi chcel dať na koniec hlavne závažie, aby sa mi menej trepotala puška, ale nechcela som riskovať bez skúšky,“ povedala S. Mihoková. MIRO GREŠKO
