sta dosiahol a dokázal. Bol už najlepším hráčom vo Francúzsku, v roku 1993 vyhral anketu o futbalistu Československa, je v Sieni slávy Celtiku Glasgow, len doma nič.

„Už ma to aj škrelo. Dva razy som asi mal byť na čele tejto ankety, raz to bolo v trojročí, keď kraľoval Dušan Tittel. Ale na Slovensku platilo - zíde z očí, zíde z mysle. Anketa nebola výsledkom prehľadu činnosti. Aj preto som povedal, že prídem na vyhlásenie vtedy, keď vyhrám. Tentoraz som si nebol istý, ale veril som si. Karhan prestupoval a hoci hral dobre, musel sa najskôr udomácniť. Najviac hrozil Labant, ale ten na rozdiel odo mňa hral za reprezentáciu Slovenska, a to mu poškodilo imidž. Ja som mal v podstate vydarenú sezónu,“ vychŕlil zo seba Moravčík, ktorý v tejto sezóne podľa vlastnej štastistiky odohral 36 zápasov a dal 10 gólov. „A to je na stredopoliara dosť, čo poviete,“ usmial sa víťaz a pridal, že časť trofeje patrí aj Celticu Glasgow a spoluhráčom z neho. „Ak hráte v dobrom mužstve, aj v očiach verejnosti ste dobrý.“

Akcia tradične prebehla v divadle West, tradične ju šarmantne v krátkom časovom slede viedla Iveta Malachovská a tentoraz zaspievala Katarína Hasprová. Každý medailista mal svojho „kmotra“, ktorý ho uviedol na javisko. Tretieho Karhana priviedol „japonský“ tréner Milan Lešický, druhého Labanta nový reprezentačný kormidelník Ladislav Jurkemik a prvého Moravčíka slovenský futbalista storočia Ján Popluhár. Cenu pre najlepšieho do 21 rokov získal suverénne Vittek, ktorý bol na 8. mieste v ankete. Pre neho okrem dresu P. Dubovského s č. 10 z Realu Oviedo, ktorý mu odovzdal Petrov otec Viliam, bola nachystaná aj lopta od Pelého, s jeho podpisom a autogramami hráčov slávnej brazílskej jedenástky, ktorú priniesol svetoznámy manažér Joe Borbély.

Vladimír Labant mal favorita Ľuba Moravčíka. „Plne si to zaslúži. Pre mňa bol rok úspešný najmä preto, že som sa vrátil po zranení a dokázal sa zviditeľniť so Spartou aj v Lige majstrov. Do nového roka si želám predovšetkým zdravie, vo svojej kariére som sa presvedčil, že to je prvoradé. Teším sa na spoluprácu s novým reprezentačným trénerom Jurkemikom.“

Miroslav Karhan bol rád, že na vyhlásenie výsledkov mohol pricestovať. Išiel autom aj s manželkou Danielou v nečase z Nemecka. A dorazil načas. „Len som čakal vyššie umiestnenie. V poslednom čase sa mne, aj Wolfsburgu darilo, aj preto som dostal dva dni voľna.“

Róbert Vittek, trojnásobný zberateľ cien, si cení, že je v desiatke. „Rátal som, že sa dostanem medzi troch adeptov na Cenu Petra Dubovského, víťazstvo ma príjemne prekvapilo, ale ak by som nebol prvý, bol by som sklamaný. Petra Dubovského som osobne nepoznal, ale obdivoval som ho. Bol mojím vzorom. Jeho dres bude mať špecifické miesto vo vitríne. Aj lopta s podpismi brazílskych futbalových hviezd. Do tej nekopnem,“ dodal najväčší slovenský talent.

JÁN MIKULA