BRATISLAVA – Slovenská republika bude musieť zo štátneho rozpočtu zaplatiť Európskej únii 23 miliónov korún. Ide o peniaze, ktoré nám únia poskytla v rokoch 1991 až 1996 na programy všeobecnej technickej pomoci. Na tento účel sa však peniaze nikdy nepoužili, boli zrejme spreneverené.
Peniaze pravdepodobne zmizli počas druhej Mečiarovej vlády. Už v roku 1997 prebehol zahraničný audit, ktorý potvrdil nedostatky vo vedení účtovníctva o použití týchto peňazí.
Hľadaním vinníka, ktorý bol osobne zodpovedný za spreneveru peňazí, vláda poverila ministerku financií. Podľa Kadlečíkovej sa pozornosť zrejme zameria na ministerstvo zahraničných vecí, ktoré vtedy malo na starosti programy PHARE. Tie sa však týkali viacerých rezortov. „Vláda rozhodla, že finančné prostriedky budú uhradené od polovice januára zo štátneho rozpočtu. Ako, to vláda rozhodne na svojom prvom zasadaní v roku 2002,“ povedala podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková.
Slovensko príde aj o 110 miliónov korún, ktoré nám v rámci predvstupovej pomoci poskytla Európska únia. Tieto peniaze prepadnú, pretože sme nestihli pripraviť kvalitné projekty a podpísať potrebné zmluvy.
„Definitívne je nakontrahovaných 76 % prostriedkov, do konca týždňa bude podpísaných ďalších 15 %. 2,6 milióna eur však nakontrahovaných nebude,“ povedala Kadlečíková.
Najviac problémov bolo s prípravou projektov v postprivatizačnom fonde, na ministerstve pôdohospodárstva a v Národnej agentúre pre malé a stredné podnikanie. „Implementačné agentúry viacerých rezortov nezvládli svoju úlohu,“ hovorí Kadlečíková. Využívanie pomoci zabrzdila aj kauza Rolanda Tótha.
Pre transparentnosť v príprave a uzatváraní projektov bude podľa Kadlečíkovej v budúcom roku potrebné minimálne 75 percent prostriedkov zmluvne zabezpečiť už do konca augusta. „Aj tento rok, tak ako predtým, bolo príliš veľké množstvo projektov predložené až teraz v novembri a decembri. Pravdepodobne sa niekto spoliehal na to, že zložitejšie veci prejdú jednoduchšie.“
Vláda v stredu oficiálne zrušila aj funkciu výkonného národného koordinátora zahraničnej pomoci, ktorú zastával Roland Tóth. „Išlo o funkciu, ktorá bola len v Slovenskej republike a umožňovala využívanie neprimeraných právomocí práve bývalým riaditeľom,“ povedala Kadlečíková. (mar)
