K peniazom sa na Slovensku možno dostať až kuriózne jednoducho. Napríklad aj tak, že v účtovníctve jednej spoločnosti sa posunom desatinnej čiarky stane z relatívne veľkej pohľadávky len zanedbateľná suma, na ktorú „poškodená“ spoločnosť vytvorí opravnú položku a z účtových kníh ju odpíše ako nedobytnú.
Upozornenie na takúto finančnú operáciu má už rok a pol na stole Okresný úrad vyšetrovania v Trenčíne. Trestné oznámenie podala slovenská dcéra francúzskeho stavebníckeho gigantu Lafarge, podľa ktorej došlo k uvedenej finančnej „operácii“ v spoločnosti Považská cementáreň.
Vznik pohľadávky sa datuje už na začiatok deväťdesiatych rokov. Už o niekoľko dní operáciu nebude možné trestne postihnúť. Po uplynutí desiatich rokov už totiž účtovníctvo zainteresovaných spoločností nebude možné preveriť. Hoci Lafarge na tento prípad upozornil ministra vnútra Ivana Šimka, riaditeľa úradu finančnej polície Jozefa Stieranku, ministerku financií Brigitu Schmögnerovú a prvého muža Daňového riaditeľstva Ondreja Mráza, k jeho riešeniu sa nemá nikto.
Od roku 1991 evidovala Považská cementáreň pohľadávku za dodávku cementu voči svojmu rakúskemu odberateľovi Unidispo vo výške 1,057 milióna mariek. O zaplatenie tejto sumy bol vedený spor na Rozhodcovskom súde pri Medzinárodnej obchodnej komore vo Viedni. Považskú cementáreň v ňom zastupovala viedenská advokátska kancelária Baier-Böhm-Orator. Súd sa priklonil k argumentom slovenskej strany a Unidispo zaviazal uhradiť túto sumu.
K tomu nikdy nedošlo. „V účtovníctve bola navyše táto pohľadávka vedená len v sume 0,1057 milióna mariek. Bola na ňu vytvorená opravná položka ako na nedobytnú a následne bola ako nedobytná odpísaná,“ tvrdí Lafarge. Jeho podozrenie zatiaľ nedokázal nik vyvrátiť.
Jednou finančnou operáciou tak došlo k viacerým trestným činom - od krátenia daní, cez skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie až po porušenie pri správe cudzieho majetku.
Už o niekoľko dní však bude celý prípad patriť zrejme definitívne histórii.
MICHAL NALEVANKO
