BRATISLAVA – Ekonomika Slovenska v budúcom volebnom roku bude mať s rokom 1998 napriek niektorým odlišnostiam viacero spoločných čŕt.

Tempo hospodárskeho rastu by v roku 2002 malo dosiahnuť 3,5 až 3,8 percenta. Na podobných úrovniach sa rast reálneho hrubého domáceho produktu pohyboval práve v roku 1998, keď štatistici vypočítali jeho nárast o 4,1 percenta. Porovnateľný rozdiel by mala ekonomika vykázať aj v raste inflácie. Kým rok 1998 priniesol rast spotrebiteľských cien až o 6,7 percenta, v budúcom roku by miera znehodnotenia peňazí mala byť podstatne nižšia – okolo 3,5 až 4,9 percenta. Vyplýva to z menového programu, ktorý včera zverejnila Národná banka Slovenska (NBS).

Motorom ekonomického rastu Slovenska by mal naďalej ostať investičný dopyt, jeho medziročný nárast však bude podľa centrálnej banky nižší ako v tomto roku. „V porovnaní s predchádzajúcim rokom by v roku 2002 malo dôjť k zvýšeniu tempa rastu konečnej spotreby domácností. V tejto súvislosti však NBS vidí určité riziko v oblasti mzdového vývoja, ktorý by mal brať do úvahy rast produktivity práce, ako aj očakávaný pokles inflácie,“ nazdáva sa centrálna banka.

NBS preto považuje za „primeraný“ rast miezd do výšky šiestich percent. Len takéto zvýšenie by podľa jej guvernéra Mariána Juska malo zabezpečiť ekonomike „predstih tempa rastu produktivity práce pred rastom reálnych miezd.“

Napriek optimistickým vyhliadkam do budúceho roku bude slovenské hospodárstvo poznačené pretrvávajúcou makroekomickou nerovnováhou. Jej primárnou príčinou bude vysoký deficit obchodnej bilancie krajiny a s ním súvisiace pasívne saldo obchodnej bilancie. „Na strane vývozu bude zahraničný obchod ovplyvnený pretrvávajúcou nízkou úrovňou ekonomického rastu našich obchodných partnerov, ktorého oživenie možno očakávať až v druhom polroku 2002. Na druhej strane – vývoj dovozov bude súvisieť s pokračujúcim rastom konečnej spotreby domácností, relatívne dynamickým vývojom investícií, ale aj nedostatočnou reštrukturalizáciou ekonomiky. Deficit bežného účtu platobnej bilancie by tak v roku 2002 mohol dosiahnuť 7,9 percenta z HDP,“ vyhlásil Jusko. V roku 1998 jeho podiel na HDP dosiahol 9,7 percenta, prijatím reštriktívnych opatrení vlády klesol v roku 2000 dokonca na 3,7 percenta.

Vysoký účet bežného účtu platobnej bilancie by nemal byť hlavným rizikom pre korunu. Ten vidí centrálna banka skôr v domácej politike a vo vývoji svetovej ekonomiky. „NBS bude venovať pozornosť najmä mzdovému vývoju, použitiu privatizačných príjmov a hospodáreniu verejného sektora, vývoju svetových cien surovín a svetovej ekonomickej aktivity. V prípade, že nedôjde k naplneniu týchto rizík, predpokladáme relatívne stabilný vývoj výmenného kurzu koruny oproti euru,“ podčiarkol guvernér Jusko.