V praxi to znamená, že ak sa prokurátor rozhodne vyhnúť trestu pomocou obštrukcií a vďaka nim sa o jeho priestupku do roka nerozhodne, vyviazne bez úhony. "Obštrukciami sa to samozrejme dá dosiahnuť," pripúšťa predseda jednej z disciplinárnych prokurátorských komisií Maroš Žilinka.
Rozdiel je aj v tom, že o potrestaní prokurátora nerozhodnú správne orgány, ale práve disciplinárne komisie. Tento postup je rovnaký aj pri sudcoch.
Žilinka tvrdí, že rozdiel nastal v roku 2003, keď parlament novelizoval zákon o priestupkoch. Práve vtedy sa predĺžila lehota na zánik zodpovednosti z jedného na dva roky. V tejto časti sa však zákon o priestupkoch v prípade prokurátorov, ale aj sudcov odvoláva na zákony, ktoré upravujú ich činnosť. Kým v zákone o sudcoch sa lehoty zosúladili, pri prokurátoroch na to zákonodarca pozabudol.
Podľa Žilinku bolo odvtedy dosť času, aby sa chyba napravila. "Nepovažujem za správne, aby boli prokurátori takýmto spôsobom zvýhodňovaní oproti bežným občanom v konaniach, ktoré nesúvisia s výkonom funkcie," vraví.
V súčasnosti sa už pripravujú dve novely zákona o prokurátoroch. Jedna na Generálnej prokuratúre, druhá na ministerstve spravodlivosti. Na ňom nám povedali, že k náprave nedostatku v zákone určite príde. Takéto ustanovenie navrhli zapracovať do svojej verzie aj samotní prokurátori.
(rp)
