Ray Bradbury sa narodil roku 1920 v illinoiskom meste Waukegan. Detstvo plné slnka, príbehov a mágie strávil v Kalifornii. Jeho matka, pôvodom Švédka, mu čítala antické mýty a už od troch rokov ho brávala na filmové horory. Jedenásťročného ho očarilo predstavenie kúzelníka Blackstona a príbehy E. R. Burroughsa, trinásťročný písal fantastické príbehy pre svoj časopis Futuria Fantasia.
Nevedel nič o žánri sci-fi, chcel iba zažívať podivuhodné dobrodružstvá. Možno práve preto nebol nikdy autorom čistej science-fiction, ale akýmsi rozprávkarom pre dospelých. Keby bola Šeherezáda mužom a žila v našom storočí, možno by rozprávala podobné príbehy.
Bradburyho žánrom je poviedka. Taký bol aj jeho knižný debut - zbierka poviedok Temný karneval. Za roky písania nasledovali ďalšie so zvláštnymi názvami: Ilustrovaný muž, Zlaté jablká slnka, Októbrová zem, Liek na melanchóliu, Automaty pre radosť, Spievam o elektrickom človeku, Dlho po polnoci.
Aj Bradburyho najslávnejšia kniha, Marťanská kronika, je v podstate sledom kratších útvarov, poviedok, skíc, rozprávaní. Predlohou mu bola zbierka poviedok Sherwooda Andersona Mestečko v Ohiu. Bradbury preniesol pozemské reálie do vesmíru, aby nás šokoval objavom, že kulisy sa síce zmenili, ale človek ostáva stále rovnaký.
Satirická antiutópia 451 stupňov Fahrenheita podáva obraz civilizácie, v ktorej sa kniha stáva smrteľným nepriateľom spoločnosti. Novodobí inkvizítori v skafandroch spália každý zhabaný výtlačok. Namiesto kníh je všade záplava televíznych obrazov. Je zaujímavé konfrontovať túto Bradburyho víziu so súčasnou televíznou skutočnosťou, ktorú ovládajú reality show a virtuálne obrazy. Knihy sa síce nepália, ale hrozí im rovnaký zánik - paradoxne, ich záplavou.
Kniha Zlaté jablká slnka dostala svoj názov podľa jedného verša írskeho básnika W. B. Yeatsa. Obsahuje 32 poviedok rôzneho sfarbenia. Sú tu intelektuálne hračky, logické paradoxy, zárodky fantasy, aj regulárne sci-fi poviedky. O tom, že strýčko Einer v rovnomennej poviedke má krídla, sa dozvedáme už v prvých vetách. Bradbury aj napriek tomuto nečakanému začiatku dokáže príbeh udržať v napätí a doviesť ho k prekvapujúcej pointe.
Niektoré prózy sa odohrávajú na Zemi, iné na Marse či Venuši, niektoré sa konajú dnes, iné v ďalekej minulosti či budúcnosti alebo v prelínaní viacerých časov. Zašliapnutie motýľa v dávnom praveku v próze Burácanie hromu má ďalekosiahle dôsledky pre súčasnosť. V poviedke Divočina je vzdialenosťou rok 2003, v ktorom sa lieta na planéty ako mestskou dopravou. V niektorých víziách je Bradbury milo naivistický. Taká je trochu staromódna Raketa.
Najaktuálnejší je v prózach, kde sa nezaoberá technickými detailami, kde odhadzuje vedecký balast a ponára sa do hlbín poézie a imaginácie. V próze Drak sa stretávajú rytieri z minulých dôb s drakom, ktorým je vlak. "Mexické" poviedky En la Noche a Slnko a tieň sú prenikavým obrazom spolužitia odlišných kultúr a Slávny zápas bielych proti čiernym je detským pohľadom na rasizmus. Ale to sa už autor dostal naozaj z dosahu fantastiky do reálneho sveta.
Ray Bradbury nie je však nijaký sentimentálny starček z minulého storočia, hoci svoje vízie píše staromódne na písacom stroji. Dokáže sa aj spoločensky angažovať. Keď nakrútil Michael Moore film 9/11 Fahrenheita, odkázal mu urazený autor: "Michael Moore je hlúpy***" a to vybodkované slovo bolo "asshole", čo môže byť napríklad aj idiot či kretén.
Je zvláštne, že Ray Bradbury sa nikdy nevenoval písaniu pre deti. A tak si môžeme povedať, že je autorom práve pre nás, dospelých, ktorí stále hľadajú svoje rozprávky.
DANIEL HEVIER
Ján Vilikovský: Bol to môj prvý knižný preklad
"K Bradburyho knihe Zlaté jablká slnka mám dodnes zvláštny vzťah," hovorí Ján Vilikovský, "bol to totiž môj prvý knižný preklad. Na základe toho ma potom považovali za experta pre oblasť science-fiction, na čo som sa, samozrejme, vôbec necítil. Neprekladal som Bradburyho z nejakej špeciálnej lásky k nemu, bol som začiatočník, a tak som zobral, čo mi ponúkli."
Písal sa rok 1959, a tak pre vydanie v edícii Svetová knižnica SME Vilikovský text mierne revidoval. "Nielen preto, že za takmer štyridsať rokov som sa ja a spolu so mnou aj slovenský jazyk zmenil. Osudom začiatočníka bolo aj to, že do môjho premiérového knižného prekladu si ľudia okolo považovali za povinnosť zasiahnuť, a tak sa tam ocitli aj slová, s ktorými som nesúhlasil. Vtedy som nemohol priveľmi vykrikovať, ale teraz som to konečne spravil podľa svojho gusta. Takže preklad je prepracovaný, ale zasa nijako radikálne."
Jazykovedec, kritik a prekladateľ Ján Vilikovský (1937) strávil s výnimkou rokov 1992 až 1996, keď bol v diplomatických službách, celý svoj profesijný život vo svete literatúry. Na konte má dve či tri desiatky preložených kníh, sám napísal teoretickú prácu Preklad ako tvorba, je spoluautorom Slovensko-anglického slovníka.
Docent na katedre anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici je trojnásobným laureátom prekladateľskej Ceny Jána Hollého, dvakrát za diela Williama Faulknera a raz za Bes Salmana Rushdieho. "Ten mi dal poriadne zabrať, Rushdie je plný náročných slovných hračiek, bolo to horšie, ako prekladať básne," dodáva Ján Vilikovský, ktorý momentálne "čistí" ďalšie tri preklady pre Svetovú knižnicu SME. (ba)
Zoznam Svetovej knižnice SME
Umberto Eco: Meno ruže, Kurt Vonnegut: Bitúnok č. 5, Truman Capote: Raňajky u Tiffanyho, William Golding: Boh múch, Thomas Mann: Smrť v Benátkach, Raymond Chandler: Zbohom, moja krásna, Ken Kesey: Bol som dlho preč, Saul Bellow: Herzog, Jorge Luis Borges: Brodiho správa, Oscar Wilde: Portrét Doriana Graya, Peter Hoeg: Cit slečny Smilly pre sneh, Günter Grass: Mačka a myš, Alberto Moravia: Ľahostajní, Edward M. Forster: Izba s vyhliadkou, Boris Vian: Jeseň v Pekingu, Jaroslav Hašek: Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny, Ray Bradbury: Zlaté jablká slnka, David Herbert Lawrence: Milenec Lady Chatterleyovej, Rainer Maria Rilke: Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho, Marguerite Durasová: Milenec, Peter Handke: Krátky list na dlhú rozlúčku, Friedrich Dürrenmatt: Sudca a jeho kat, Graham Greene: Moc a sláva, Joseph Conrad: Nostromo, Richard Brautigan: Pstruholov v Amerike, Alejo Carpentier: Kráľovstvo z tohto sveta, Francis Scott Fitzgerald: Veľký Gatsby, Norman Mailer: Katova pieseň, Italo Svevo: Senilita, Ian McEwan: Betónová záhrada, Rudolf Sloboda: Rozum , Albert Camus: Cudzinec, Heinrich Böll: Biliard o pol desiatej, Paul Auster: Sklené mesto, Michail Bulgakov: Majster a Margaréta , Henry Miller: Sexus, Arthur Schnitzler: Snová novela, Italo Calvino: Keď cestujúci jednej zimnej noci, Pavel Vilikovský: Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch, Don DeLillo: Libra
Čo je Svetová knižnica SME?
Svetová knižnica SME je jedinečnou kolekciou kníh, ktorú prináša svojim čitateľom náš denník. Je zostavená zo 40 vrcholných diel svetovej a slovenskej literatúry 20. storočia s cieľom vytvoriť zbierku čitateľsky zaujímavej a pútavej literatúry. Vynikajúce diela od svetoznámych autorov, ako sú Kurt Vonnegut, William Golding, Thomas Mann, Alberto Moravia a ďalších, sú ideálne pre chvíle oddychu a pohody. Cieľom edície je priniesť slovenskému čitateľovi hodnotnú literatúru v kvalitnom prevedení v tvrdej väzbe za cenu, ktorá by ju urobila dostupnou širokej verejnosti.
Jednotná cena 185 korún
Jednotlivé tituly Svetovej knižnice SME budú vychádzať každý týždeň. Každá kniha vyjde v prvý pracovný deň a bude v predaji po dobu jedného týždňa. Tituly edície sa budú predávať na všetkých miestach predaja denníka SME výhradne spolu s denníkom, pričom cena za knihu bude len 185 Sk.
Výhody pre predplatiteľov
Predplatitelia denníka SME budú mať príležitosť objednať si zbierku ako celok a získať tak jednotlivé tituly ešte výhodnejšie, čím zároveň získajú istotu, že ani jeden titul edície im neunikne. Svetovú knižnicu SME si môžu objednať len predplatitelia denníka SME.
