"Jednoznačná odpoveď, či sú lepšie rómske alebo zmiešané materské školy, neexistuje," hovorí Karel Novák z Úradu splnomocnenkyne vlády na riešenie problémov rómskej menšiny. "Veľa závisí napríklad od vzdialenosti rómskej osady od obecnej materskej školy. Mala by byť k deťom čo najbližšie. Keď to majú rómske deti rovnako ďaleko ako iné, je vždy lepšie, keď sú integrované, aby sa mohli navzájom odmalička spoznávať. V mnohých prípadoch však môže byť dôležitým kritériom hygienické hľadisko, a tak dochádza k segregácii. Ale aj to sa dá vyriešiť. Každá škôlka by mohla mať kapacitu na to, aby nedostatky odstránila."

Škôlka je vhodným miestom pre komunitné zoskupenie, do ktorého sa môžu začleniť aj rodičia rómskych detí. "Osobnú skúsenosť mám z čisto rómskej škôlky v Rudňanoch, ktorá vznikla ako prirodzená aktivita a potreba rodičov s finančnou podporou amerického vojnového letectva," hovorí Karel Novák. "Tam funguje dochádzka detí na sto percent."

"V najchudobnejších oblastiach problém s dochádzkou rómskych detí do škôlok trvá," hovorí PaeDr. Daniela Valachová z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, riešiteľka výskumu o overovaní nultých ročníkov pre rómske deti. Na základe jeho výsledkov sa príprava rómskych detí na povinnú školskú dochádzku ukázala byť vhodnejšia práve v materských školách.

"Rodičia sa však často vyhovárajú na peniaze," hovorí Valachová. "Pobyt rómskych detí v materských školách môže byť síce dotovaný, ale ak sú škôlky príliš vzdialené od rómskych osád, dochádzku to významne ovplyvňuje."

Dochádzka rómskych detí do škôlok je záležitosťou politiky jednotlivých regionálnych kancelárií patriacich pod Úrad splnomocnenkyne vlády na riešenie problémov rómskej menšiny. "Vznikli však len nedávno, systém sa zatiaľ rozbieha," hovorí ich čerstvý šéf Karel Novák.

Kým celkový počet žiakov každoročne klesá, počet rómskych žiakov, ktorým sa začína povinná školská dochádzka, rastie. Podľa údajov ministerstva školstva z roku 2001 tvorí ich medziročný nárast v priemere šesť percent.