Max Schmelling v pozadí po slávnom víťazstve nad Joem Louisom, ktorého rozhodca odpočítava. FOTO - INTERNET
Sedem mesiacov, tri týždne a päť dní chýbalo boxerskej legende Maxovi Schmellingovi, aby sa dožil stovky. Jediný nemecký pästiar, ktorý v ťažkej hmotnosti získal titul profesionálneho majstra sveta vo všetkých verziách, skonal v stredu päť minút pred štvrtou popoludní vo veku 99 rokov. Osudnou sa mu podľa manželky jeho blízkeho priateľa Herberta Woltmanna stala ťažká chrípka, ktorá ho postihla počas vianočných sviatkov. Začiatkom týždňa upadol do kómy a po troch dňoch skonal. Včera ho pochovali v dolnosaskom Hollenstedte, kde trávil posledné roky života.
Súboj ideológií
Max Schmelling sa narodil 28. septembra 1905 v dedinke Klein Lückow severne od Berlína. Prvý amatérsky zápas vybojoval ako 18-ročný a o rok neskôr už amatérom vo svojej hmotnosť dominoval v celej krajine. Vzápätí sa dal k profesionálom a v profiringu vybojoval 70 duelov, z toho 56 víťazných.
Svetu najväčšmi utkveli v pamäti súboje s Joe Louisom. V newyorských zápasoch so synom zberača bavlny z Alabamy nešlo len o titul majstra sveta. Bol to boj dvoch ideológií. Americkej demokracie s rozpínajúcim sa nacizmom. V histórii boxerského športu nebol symbolickejší zápas.
Pritom Schmelling nebol nacistom. Hitler ho viac ráz márne lámal, aby vstúpil do strany. To mu však nijak nebránilo, aby Maxove úspechy využíval na propagáciu fašizmu.
Keď sa dopočul, že sa má Schmelling stretnúť s Louisom, pozval boxera na obed, a dohováral mu, prečo riskuje nemeckú reputáciu v boji s čiernym boxerom. Louis mal vtedy za sebou šnúru 27 víťazných duelov a reálne predpoklady na úspech. Max odolal tlaku a Hitler ho napokon povzbudil fotografiou a autogramom.
Vyše 42-tisíc divákov na bejzbalovom štadióne Yankees v New Yorku 9. júna 1936 napokon aplaudovalo nemeckému pästiarovi. Motivačné slová amerického prezidenta Roosevelta Louisovi, ktorého prijal osobne, nepomohli. Schmelling, na ktorého bol vypísaný kurz 10:1, zložil svojho soka v 12. kole. Postaral sa o senzáciu storočia. "Plakal som ako nikdy predtým. Myslel som si, že mi od žiaľu pukne srdce," spomínal Louis na potupnú prehru.
O dva roky mu to na rovnakom mieste pred 60-tisíc divákmi čierny bombardér, ako Louisa volali, vrátil. Hitler vzápätí varoval Schmellinga, aby lepšie bránil česť tretej ríše. A neskôr ho poslal do vojny, kde Max bojoval ako výsadkár. Až kým ho nevyradilo zranené koleno.
Mlčiaci hrdina
Ktovie, ako by sa to s ním skončilo, keby Hitler tušil, že v novembri 1938 počas Krištáľovej noci zachránil pred koncentračným táborom dvoch synov svojho židovského priateľa Davida Lewina - Henryho a Wernera. Pomohol im k úteku z Nemecka.
Tajná história vyšla najavo až neskoro po vojne. Vďaka článku dvoch židovských profesorov z Univerzity na Rhode Island v časopise History today. Schmelling bol rozhodnutý o nej mlčať. Dlho mal aj židovského trénera Joe Jacobsa, no na naliehanie ministra propagandy Göbbelsa sa ho musel zriecť.
Zaplatil za Louisov pohreb
Mimo povrazov bol celý život džentlmenom a ľudomilom. S každým súperom z ringu sa dokázal skamarátiť. Keď Joeovi Louisovi došli peniaze, ponúkol mu pomoc. Boli kamarátmi až do jeho smrti v apríli 1981. Schmelling za pohreb zaplatil zo svojho.
Ring definitívne opustil ako 43-ročný. Po konci kariéry ho živil najmä obchod, v Hamburgu ho živila firma Coca-Cola. Pracoval v nej na polovičný úväzok ešte ako 90-ročný. V ankete televízie ZDF ho vyše 100-tisíc divákov označilo za šiesteho najlepšieho športovca Nemecka v minulom storočí. V Amerike sa mu zasa ušiel športový Oscar.
Vizitka Maxa Schmellinga
Narodený: 28. 9. 1904 v Klein Lückowe
Úspechy: profesionálny majster sveta vo všetkých verziách
Bilancia v ringu: 70 zápasov - 56 víťazstiev, 10 prehier, 4 remízy
