Vyššie sociálne štipendiá pre trikrát toľko vysokoškolských študentov ako doteraz. Sprístupnenie najvyššieho stupňa vzdelania aj mladým ľuďom z menej majetných rodín. Zlepšenie vybavenia vysokých škôl. Postupné zlepšenie ich kvality.

To všetko má podľa ministra školstva Martina Fronca priniesť čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, o ktoré sa pokúša od nástupu do funkcie.
Aby ukázal, že ide o dobrý krok, dal si vypracovať štúdiu od Ústavu informácií a prognóz školstva, ktorá hovorí o tom, ako si dnes žije slovenský vysokoškolák a ako pocíti čiastočné spoplatnenie štúdia.

Hoci výsledky štúdie ÚIPŠ vyznievajú optimisticky (veľké obavy zo zavedenia školného má len 15 percent študentov), už dnes takmer 60 percent študentov počas štúdia pracuje, aby si mohlo zarobiť na školu, bývanie, stravu či skriptá, a takmer 85 percent rodičov svojim deťom počas štúdia finančne pomáha.

Sociológ Peter Ondrejkovič výsledky štúdie spochybňuje. "Bez uvedenia výberového súboru a jeho štruktúry ťažko povedať, či sú prezentované údaje platné. Rovnako otázna je aj ich spoľahlivosť, ktorá závisí od toho, kedy sa zisťovanie uskutočnilo a či bolo opakované," hovorí. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že v rôznych častiach školského roka budú odpovede respondentov rozdielne. "Údaje, ktorým pripisujeme taký veľký význam a opierame sa o ne pri takých vážnych rozhodnutiach, ako je navrhovaná reforma, musia spĺňať kritériá platnosti, spoľahlivosti a významnosti," podotýka.

Ako si žije slovenský vysokoškolák? V ktorom meste sú najvyššie náklady na vysokoškolský život a v ktorom najnižšie? Koľko percent si zarobí a koľko mu dajú rodičia? A čo sa preňho zmení po zavedení školného?

Dočítate sa v utorok v prílohe denníka SME - Škola a rodina!