umožnené voliť. Nedostatky pri voľbách priznáva aj volebná komisia: v niektorých provinciách s prevažne sunnitským obyvateľstvom nebol dostatok volebných lístkov. Veľa sunnitov však neprišlo voliť aj pre to, že práve klerici ich na to vyzývali.

Všetky tieto informácie podporujú obavy, že účasť sunnitov na voľbách bola nízka. Nemenovaný západný diplomat však agentúre AP povedal, že to so sunnitskou neúčasťou nie je až také dramatické.

Napriek tomu, že sčítavanie hlasov viazne a oznámenie výsledkov volieb sa stále odkladá, politici už diskutujú, ako si rozdelia funkcie. Zatiaľ panuje zhoda, že post premiéra pravdepodobne obsadí politik zo šíitskych strán, parlament bude viesť Kurd a prezidentom by mal byť sunnita. Pozorovatelia očakávajú, že hlavne Kurdom sa nebude páčiť len reprezentatívna funkcia šéfa parlamentu.

Po uvoľnení prísnych bezpečnostných pravidiel, ktoré platili počas volieb, sa do Iraku pomaly vracia násilie: v Nadžafe sa podľa agentúry AFP pokúsili spáchať atentát na šíitskeho politika, na severe zastrelili štyroch ľudí. Opäť sa objavili prípady sabotáže na ropných zariadeniach.

(mik, reuters)