Pápež Ján Pavol II. opäť svojou chorobou vystrašil veriacich. FOTO- REUTERS
V nedeľu pápež Ján Pavol II. s deťmi vypúšťal holubice ako symbol mieru. V utorok v noci sa jeho zdravotný stav skomplikoval, po chrípke sa objavili aj vážne dýchacie problémy. Pápežovi poradcovia sa preto rozhodli pre prevoz na kliniku Gemelli v Ríme.
Pápež (84) sa podľa talianskeho denníka Corriere della Serra spočiatku hospitalizácii bránil, neskôr ho však jeho lekár Renato Buzzonetti presvedčil. Do nemocnice ho previezli pred jedenástou večer.
Po ošetrení je pápežov stav stabilizovaný a "celkom dobrý", informoval hovorca Vatikánu Joaquín Navarro-Valls. Podľa neho nie je dôvod na znepokojenie.
Potvrdil to aj taliansky minister zahraničných vecí Girolamo Sirchia: "Jeho stav sa zlepšuje, doktori sú optimisti."
Hlava katolíckej cirkvi sa zotavuje v špeciálnej pápežskej nemocničnej izbe na desiatom poschodí, kde ho už v minulosti viackrát ošetrovali. Kliniku Gemelli navštívil prvýkrát v roku 1981 potom, ako ho pri pokuse o atentát postrelil útočník do žalúdka.
"Infekcia a problémy s dýchaním sú pre muža v osemdesiatich rokoch s Parkinsonovou chorobou nebezpečnou kombináciou," citovala agentúra AP lekárskych expertov. "Parkinsonova choroba je vyvíjajúcou sa chorobou. Ľudia väčšinou umierajú na ďalšie komplikácie a infekcie sú na prvom mieste," tvrdí doktor Jaimie Henderson, expert na Parkinsonovu chorobu na lekárskej univerzite v Stanforde.
Pred klinikou Gemelli sa krátko potom, ako o pápežových ťažkostiach informovala talianska agentúra, zhromaždili desiatky novinárov a televíznych štábov. Neskôr začali pribúdať veriaci. V Poľsku, odkiaľ pápež, vlastným menom Karol Wojtyla, pochádza, sa ranné omše začali s modlitbami za jeho uzdravenie.
V súvislosti s Parkinsonovou chorobou, ktorá čoraz viac komplikuje pápežovi prácu, sa už dlhšie diskutuje, že by mal odstúpiť. Viditeľne slabý pápež, ktorému sa pre jeho záľubu v lyžovaní či horolezectve kedysi hovorilo aj "boží atlét", však takéto úvahy vytrvalo odmieta.
Pápežove choroby
1944 - v rodnom Poľsku ho zrazila električka a spôsobila mu fraktúru lebky
1981 - pri atentáte ho trikrát strelili do brucha
1992 - vyoperovali mu nezhubný nádor hrubého čreva a žlčové kamene - objavili sa prvé symptómy Parkinsonovej choroby
1993 - pri audiencii spadol zo schodov a vykĺbil si rameno
1994 - pošmykol sa v kúpeľni a zlomil si krčok stehennej kosti, voperovali mu umelý bedrový kĺb
1995 - pre chrípku vynechal tradičné vianočné požehnanie Urbi et Orbi
1996 - operácia slepého čreva - pre vysoké horúčky zrušil vystúpenia
2002 - zrušil verejné vystúpenia pre bolesti kolena
2003 - ruší program pre náhle črevné ťažkosti (reuters)
Kto ho môže nahradiť?
Najskôr Afričan či HispánecOkamžite po presune pápeža Jána Pavla II. do nemocnice sa znovu začalo špekulovať o jeho možných nástupcoch. V taliančine sa horúcim kandidátom hovorí papabili.
Najčastejšie sa hovorí o pôvode budúceho pápeža. Podľa niektorých úvah by si po dlhšom čase mohol na stolec sv. Petra vo Vatikáne sadnúť znovu Talian. Nádejným adeptom je preto milánsky arcibiskup Dionigi Tettamanzi.
Často sa však objavuje aj meno viedenského arcibiskupa Christopha Schönborna, ktorý je editorom katechizmu katolíckej cirkvi. Experti na problematiku Vatikánu však dávajú prednosť niekomu mimo Európy, z menej vyspelých krajín. Rozpráva sa napríklad o prvom černošskom pápežovi z Afriky. V takom prípade má najväčšie šance nigérijský arcibiskup Francis Arinze. Vo Vatikáne zastáva jeden z kľúčových postov a medzi horúcimi kandidátmi sa objavuje už roky.
Väčšie šance ako Afrika však má asi Latinská Amerika. V južnej Amerike totiž žije jedna z najrýchlejšie rastúcich katolíckych komunít na svete. Keď sa Oscar Andrés Rodríguez Maradiaga z Hondurasu stal v roku 2001 arcibiskupom, miestni veriaci mu vyvolávali: Ján Pavol III. Ide o jedného z najbystrejších teológov v cirkvi.
Bez šance nie je ani Claudio Hummes zo Sao Paola.
Okrem geografického hľadiska však budú rozhodovať aj ďalšie faktory. Budúci pápež by mal byť určite v dobrom zdraví a kondícii. Nemal by mať ambíciu pohrávať sa so zásadami ako zákaz interrupcie, či povoliť ženám cirkevné hodnosti.
V každom prípade však bude výber veľmi zložitý. "Môže sa objaviť niekto bez toho, aby nakoniec neskončil v tieni Karola Wojtylu?" pripomína agentúra Reuters. Ján Pavol II. napriek tomu, že pred nástupom o ňom uvažoval málokto, sa ukázal ako osobnosť, ktorá sa zreteľne zapísala do novodobých dejín.
Podľa katechizmu je všetko v rukách Ducha svätého. De facto však o mene nového pápeža rozhodnú kardináli, ktorí nedosiahli vek osemdesiat rokov. V súčasnosti ich počet prevyšuje stovku.
Celý proces je prísne tajný. Najvyšší katolícki hodnostári sa schádzajú na stretnutí, nazývanom konkláve, ktoré prebieha za zatvorenými dverami v Sixtínskej kaplnke krátko po úmrtí pápeža alebo po jeho dobrovoľnom odstúpení.
Zvyčajne však pápež vytrvá do svojej smrti. Naposledy dobrovoľne odstúpil v roku 1294 pápež Celestín.
(rek)
