Utorok, 2. marec, 2021 | Meniny má AnežkaKrížovkyKrížovky

V ministrovej dedine vydláždili cestu do poľa

V malej obci Padarovce v okrese Rimavská Sobota dostali 5 miliónov na opravu cesty. Ako informovala televízia Markíza v relácii Paľba, obec, v ktorej žijú aj príbuzní ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, peniaze získala z grantu programu Sapard. ...

Obyvateľom Padaroviec sa najviac nepozdáva cesta, ktorá vedie k opustenému okálu. Ten bol v minulosti majetkom družstva, ktoré je dnes v konkurze. Cesta ústi na polia, ktoré má v prenájme firma AGT Trade, za ktorou sú príbuzní Zlaty Simonovej. Poslanec obecného zastupiteľstva Ladislav Boršoš (na fotografii) hovorí, že on by sa priklonil k ceste na cintorín. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

V malej obci Padarovce v okrese Rimavská Sobota dostali 5 miliónov na opravu cesty. Ako informovala televízia Markíza v relácii Paľba, obec, v ktorej žijú aj príbuzní ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, peniaze získala z grantu programu Sapard. Bývalý starosta Ondrej Gál však tvrdí, že peniaze boli zneužité.

Urobili za ne totiž aj cestu, ktorá ústi na polia. Tie má v prenájme firma AGT Trade, za ktorou sú príbuzní Zlaty Simonovej - zástupkyne starostu, poslankyne obecného zastupiteľstva a ministrovej matky. Tá však tvrdí, že na poliach sa majú stavať rodinné domy.

"Ľudia sa boja povedať svoj názor, ale viacerým sa to nepáčilo. Mnohí by uprednostnili, keby sa cesta budovala smerom na obecný cintorín," hovorí bývalý starosta.

Cintorín je od obce vzdialený skoro dva kilometre a vedie k nemu iba poľná cesta, vysypaná štrkom. Počas dažďov býva natoľko rozmoknutá, že nebožtíka vraj už raz museli naložiť na vlečku traktora a tak odviezť.

Spokojný nie je ani poslanec obecného zastupiteľstva Ladislav Boršoš: "Kým sa dal projekt urobiť, mohla obec osloviť obyvateľov, ako by si predstavovali jeho využitie. Poslancom dali posúdiť už hotový projekt. Ľudia sa ma potom pýtali, ako sme to mohli odhlasovať a vraj je to rodinkárstvo. Sme v obecnom zastupiteľstve piati, iba sám som však tento problém kritizoval," hovorí. Hoci sám je rodinne spojený so Simonovcami, podľa neho prevládlo v tomto smere rodinkárstvo. On by sa tiež priklonil k ceste na cintorín.

Starosta obce Attila Szabó má odlišný názor. Podľa neho nie je cesta na cintorín majetkovoprávne vysporiadaná a zatiaľ nepatrí celá obci: "Bývalý starosta tento problém zanedbal a cesta sa dodnes neprepísala na obec. O cestu sa však obec napriek tomu stará, a posýpa ju štrkom, aby bola zjazdná." O výhradách bývalého starostu hovorí, že sa nedokáže zmieriť s tým, že občania v referende v roku 2003 rozhodli o jeho odvolaní.

Zástupkyňa starostu Zlata Simonová, ktorej ďalší syn je obecným kontrolórom, má na vec rovnaký názor ako starosta: "Cesta na cintorín zatiaľ nie je obecná. Peniaze z fondu Sapard boli viazané na miestne komunikácie." Odmietla tiež názor, že by projekt dostatočne neprebrali s obyvateľmi. Podľa nej ho predložili poslancom, ktorí ho mohli, alebo nemuseli schváliť: "Zasadnutia zastupiteľstva sú verejné, takže sa na ňom mohli zúčastniť aj obyvatelia obce."

Z peňazí Sapardu urobili aj zámkovú dlažbu pred kostolom, ktorú miestnym podľa Simonovej závidia aj okolité obce.

Čo na to hovoria

ZSOLT SIMON, minister pôdohospodárstva

Reakciu nám sprostredkovala jeho hovorkyňa Katarina Czajliková: "Minister pôdohospodárstva nikdy neintervenoval, ani sa osobne nezasadil v prospech akéhokoľvek projektu. Program SAPARD bol vytvorený tak, aby sa minimalizovali možnosti subjektívneho ovplyvňovania schvaľovania žiadostí. V programovom dokumente boli stanovené jasné podmienky, ktoré boli jediným kritériom schválenia projektov. Program podlieha prísnej kontrole zo strany ministerstva financií, NKÚ aj Európskej komisie. Čo sa týka spomínaného projektu, ten bol vypracovaný v rámci opatrenia 4b. Tu je podmienkou, aby bol projekt v prípade, že ho podáva obec, schválený obecným zastupiteľstvom. Čiže o obsahu projektu rozhodol tento orgán. V rámci opatrenia 4b boli schválené všetky projekty, ktoré spĺňali technické kritériá (91 % žiadostí), žiaden nebol zamietnutý z dôvodu nedostatku prostriedkov."

JÁN HRUBALA, šéf Odboru boja proti korupcii

"Programy riadené ministerstvom pôdohospodárstva vrátane SAPARD-u sú korupčne najodolnejšie, nejde o súťaž kvality, projekty musia spĺňať len formálne náležitosti. Hypoteticky však nemožno vylúčiť situáciu, že mohol mať minister Simon najbližšie k informáciám, ktoré kritériá treba splniť, a posunúť ich príbuzným. Nejde priamo o konflikt záujmov, ale z pohľadu novinára je to možné kritizovať ako etický problém." (haj)

Kto kontroluje použitie peňazí?

Použitie peňazí z fondov Európskej únie kontroluje náhodným výberom alebo na základe podnetu Najvyšší kontrolný úrad a Správa finančnej kontroly. V prípade, že zistia nesprávny postup, odchádza hlásenie do Európskej komisie. Tá projekty skon- troluje, a ak boli peniaze použité nesprávne, príjemcovia ich musia vrátiť.

V prípade predvstupových fondov kontrolovala komisia každý projekt a Slovensko muselo pre neoprávnené použitie vrátiť zatiaľ 2,4 milióna eur.

Pri povstupových fondoch je už za čerpanie peňazí, splnenie kritérií aj kontrolu zodpovedné Slovensko. Európska komisia má právo vybraný projekt kedykoľvek náhodne skontrolovať, ak zistí porušenia predpisov, príjemca musí peniaze vrátiť.

"Konflikt záujmov však nikto nekontroluje," hovorí Juraj Zamkovský z Centra pre podporu miestneho aktivizmu. Najmä pri samosprávach sa podľa podľa neho "množia indície o vzniku uzavretých regionálnych skupín - pracovníkov verejnej správy prepojených na úzky okruh konzultačných a dodávateľských firiem - ktorých pôsobenie môže byť v príkrom rozpore s verejným záujmom".

Predvstupové fondy

PHARE, SAPARD, ISPA

Poslankyňa Smeru Monika Beňová nedávno upozornila, že pre nízke čerpanie peňazí z Európskej únie sa zo Slovenska stal v roku 2004 "čistý platca". Ako príklad uviedla iba 1,5-percentné čerpanie z fondov únie v roku 2004.

Hovorca ministerstva financií Peter Papánek upozorňuje, že percento, ktoré uviedla, sa týka iba štrukturálnych - povstupových fondov, "ktoré sa ešte len rozbiehajú". Čerpanie predvstupových fondov je podľa neho "podstatne vyššie", z PHARE sme podľa neho vyčerpali v rokoch 2000 - 2004 viac ako 50 percent.

Povstupové tzv. štrukturálne fondy

Európsky fond regionálneho rozvoja

Zodpovedné je ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a ministerstvo hospodárstva. Podporujú sa projekty cezhraničnej a regionálnej spolupráce, konkurencieschopnosť malých podnikov, zamestnanosť, veda, doprava, efektívne využívanie energie.

Európsky sociálny fond

Zodpovedné je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Peniaze sú určené na boj s nezamestnanosťou, podporu rovnakých príležitostí, pracovnú mobilitu.

Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond

Zodpovedá ministerstvo pôdohospodárstva (agentúra SAPARD). Podpora sa týka poľnohospodárskych investícií, mladých poľnohospodárov, znevýhodnených oblastí a vidieka, environmentalistiky, lesného hospodárstva.

Kohézny fond

Zodpovedné je ministerstvo životného prostredia a ministerstvo dopravy. Podporujú sa projekty životného prostredia, dopravnej infraštruktúry, protipovodňové opatrenia

Čerpanie

Do konca roku 2004 podľa ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja žiadalo o peniaze z povstupových fondov 3426 subjektov, žiadali 80,9 miliardy korún, čo predstavovalo 116 percent peňazí vyčlenených na programové obdobie 2004 - 2006. K podpísaniu zmluvy došlo iba pri 59 projektoch v hodnote 7 miliárd, čo je 10 percent z vyčlenených peňazí. (haj)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  2. Štúdium práva moderne, prakticky aj po anglicky!
  3. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  4. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  5. WESTech je distribútorom Dell Technologies na Slovensku
  6. Štúdium ekológie, dizajnu či tech. inovácií je životný štýl?
  7. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  8. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  9. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  10. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  1. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  2. WESTech je distribútorom Dell Technologies na Slovensku
  3. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  4. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  5. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  6. FVT orientovaná na modernú výučbu prepojenú s praxou
  7. 26 years of providing you with essential information
  8. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  9. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  10. Tieto farmy dávajú prácu domácim. A podporujú región
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 25 251
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 13 820
  3. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 10 521
  4. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 9 929
  5. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 8 124
  6. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 7 314
  7. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 6 982
  8. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov 6 614
  9. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 5 750
  10. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 5 365
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu