V dvanástich sa stal mimoriadnym žiakom na pražskom konzervatóriu, už o tri roky neskôr koncertoval v Londýne s Kráľovským filharmonickým orchestrom a potom sa stal jedným z posledných žiakov fenomenálneho huslistu Davida Oistracha. Svoje originálne stradivárky, jediné v Čechách, Václav Hudeček (1952) rozozvučí dnes a zajtra v Bratislave, kde spolu so Slovenskou filharmóniou uvedie diela Suka a Janáčka.

"To bolo ešte prianie Jiřího Bělohlávka, ktorý sa tu mal stať šéfdirigentom. On má veľmi rád Fantáziu pre husle a orchester Josefa Suka," vysvetľuje vznik svojej návštevy uznávaný český virtuóz. "Keďže ide skôr o zmes krásnych melódií než o koncertnú skladbu, dohodli sme sa, že do programu ešte zaradíme Janáčkovo Putovanie dušičky, pätnásťminútový fragment nedokončeného koncertu."

Hudečkova impozantná kariéra trvá už takmer štyridsať rokov. Hral a nahral takmer všetky významné diela svetového husľového repertoáru, vystupoval od newyorskej Carnegie Hall až po operu v Sydney po boku najlepších orchestrov a jeho nahrávka Vivaldiho Štvoro ročných období získala v Čechách platinovú platňu. Vzťah k domácej tvorbe má však triezvy: "Husľových diel českých skladateľov, ktoré by dôstojne obstáli vedľa Beethovena či Brahmsa, nie je veľa. Okrem Dvořáka máme už len koncerty Bohuslava Martinů, ktoré však nie sú v zahraničí také žiadané."

Na námietku, že kto iný ak nie on má možnosť vďaka známemu menu presadiť na koncertoch diela súčasných skladateľov tvrdí, že sa o to snaží. Problém je podľa Hudečka v tom, že publikum dáva prednosť staršej hudbe, aj preto, že autori sa mu nesnažia vyjsť v ústrety.

"Takzvaná vážna hudba sa v 20. storočí dostala na slepú koľaj. Obe svetové vojny zamávali ľudskými citmi a umenie začalo tie hrôzy vyjadrovať. Väčšina poslucháčov však o to nestojí. Keď idú na koncert, chcú prísť na iné myšlienky a v hudbe hľadajú krásu a pokoj," myslí si a hľadá paralely s literatúrou: "Súčasní spisovatelia píšu príbehy o láske práve tak ako Shakespeare, akurát ich zasadia do moderných kulís. Súčasný skladateľ nevymyslí krásnu melódiu ako Čajkovskij. Aby bol moderný, píše úplne chaotickú hudbu a beda, keď napíše peknú hudbu ako napríklad u vás Ilja Zeljenka. Hneď ho označia za staromilca či konzervatívca."

Aby súčasná klasická hudba mohla začať konkurovať pop-music a muzikálom, potrebuje podľa neho také výrazné osobnosti, ako sú Andrew Lloyd Webber, Ennio Morricone či John Williams, ktorých invenciu a remeselnú zručnosť prirovnáva k Čajkovskému. "Na nové výnimočné diela sa čaká, veď nemôžeme dokola hrávať niekoľko starých skladieb. To je aj jeden z dôvodov krízy súčasnej klasickej hudby," dodáva Hudeček.

OLIVER REHÁK