GBELCE - Parížske močiare medzi Gbelcami a Novou Vieskou vysychajú. Predstavujú najväčšiu súvislú trstinovú plochu na Slovensku. Hniezdi v nich vyše sto druhov vodných vtákov, z ktorých niektoré nenájdeme u nás nikde inde. Kým pred dvesto rokmi mali 150 hektárov vodnej plochy, teraz sotva desať a zvyšná plocha je zarastená tŕstím. Patria k dvanástim mokradiam medzinárodného významu, ktoré sa Slovensko na svojom území zaviazalo ochraňovať. Prihlásilo sa k tomu podpisom Ramsarského dohovoru pred 15 rokmi presne 2. februára, ktorý je aj Svetovým dňom mokradí.

Na záchranu Parížskych močiarov, národnej prírodnej rezervácie, existujú dva projekty. "Prvý predpokladá ťažbu usadenín dna, ktorou sa močiar prehĺbi. Tento projekt je finančne náročný. Druhý projekt uvažuje o kosení trstiny pod vodou, čo je zasa fyzicky náročné. Vykosené stonky zhnijú a nová trstina nevyrastie," povedal Peter Muránsky zo Správy chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, ktorá projekty spracovala.

Ak projekty prejdú verejnou diskusiou a schvaľovacími procesmi v štátnej správe, ministerstvo životného prostredia sa rozhodne, či na ne uvoľní peniaze. Druhým zdrojom finančných prostriedkov by mohli byť európske fondy.

V Nitrianskom kraji sú tri lokality mokradí medzinárodného významu. Okrem Parížskych močiarov sú to Poiplie a Dunajské luhy, kde sa dá ešte dostať s člnom. Aj tie majú problém s úbytkom vody, no Parížske močiare sú na tom najhoršie. Trstina rastie dva razy rýchlejšie ako pred sto rokmi. Rast podporuje voda z okolitej poľnohospodárskej krajiny obohatená o živiny z hnojív.

"Parížske močiare nevznikli prirodzeným zásahom. Vytvoril ich človek v rámci regulácie miestneho potoka Paríž. Keď sme raz do územia zasiahli, mali by sme v tom pokračovať a močiar udržiavať," povedala Zuzana Jenčová, vedúca odboru ochrany prírody a krajiny Krajského úradu životného prostredia v Nitre. Existujú aj iné názory, že ich treba nechať napospas prírode, aj za cenu, že jazierka vyschnú a nahradí ich lužný les. (bej)