o majstra, najmä tzv. charakterové hlavy, boli v čase svojho vzniku jedinečnými umeleckými dielami.
Napriek tomu, že Messerschmidt pracoval pre samotný dvor Márie Terézie, busty, ktoré vytvoril v ústraní a chorobe na sklonku života, sú dnes žiadanejšie ako jeho barokové sochy priamo z dvora panovníčky monarchie. Ocenili to aj kupci na minulotýždňovej aukcii Sotheby's, keď sa dve Messerschmidtove busty vydražili za rekordné ceny - Muž so zlou náladou za 4,8 milióna dolárov a Neschopný fagotista za 2,48 milióna.
Väčšmi ako o originály rezonoval doteraz záujem slovenskej širokej verejnosti o škľabiace sa tváre v tvorbe súčasných umelcov. Vladimír Kordoš v roku 1989 vo svojej performance pre video interpretoval vybrané charakterové hlavy. O šesť rokov neskôr Ladislav Čarný vytvoril dielo, ktorého podstatou bol rozklad - kópie Messerschmidtových hláv vytvoril z papierovej masy nainfikovanej hnilobnými baktériami. Poctu Messerschmidtovi vzdal vo svojom diele aj slovenský maliar Rudolf Fila či rakúsky umelec Arnulf Reiner.
Franz Xaver Messerschmidt (1736 - 1783), medzi Bratislavčanmi známy čudák, prežil v tomto meste poslednú etapu svojho nepokojného života. Slávne charakterové hlavy vytvoril práve tu, v dome na Zuckermandli. Ešte predtým však prežil časy úspechu a slávy ako dvorný sochár rakúsko-uhorskej panovníčky Márie Terézie.
Pôvodom z nemeckého mestečka rýchlo postúpil od vojenských kanónov cisárskej zbrojnice až k portrétom samotných panovníkov. Ako 28-ročný získal zákazku na portrét v životnej veľkosti Márie Terézie, Jozefa II., či Františka I. Štefana Lotrinského. Obdobie slávy však vystriedal čas ticha, keď z nie veľmi objasnených príčin odchádza z Viedne. Podľa dohadov príčina tkvela v jeho duševnej nestálosti a problematickosti. Údajné duševné záchvaty ho z Viedne zahnali do rodného Wiesensteigu, do Mníchova a nakoniec do Bratislavy.
Bratislavčania ho poznali ako čudáka opradeného legendami a historkami. Jeho život nečakane ukončil zápal pľúc, vo veku štyridsaťsedem rokov po ňom zostalo okolo 60 hláv. Dnes sú Kýchajúci, Dáviaci, Vzdorovitý, Zamračený, Zívajúci či Ustarostený - mužské tváre v grimasách až divadelnej expresie - roztrúsení najmä v galériách a múzeách strednej Európy, niekoľko kusov vlastní aj Slovenská národná galéria a Galéria mesta Bratislavy.
Koncom roka vyšla vo vydavateľstve PT Alberta Marenčina z pera uznávanej historičky umenia Márie Pötzl-Malíkovej jedinečná publikácia venovaná životu a tvorbe Franza Xavera Messerschmidta. Práve výkladu a interpretácii jeho charakterových hláv je venovaná nosná časť knihy.
V širších historických kontextoch, ale aj v súvislostiach s autorovým životom prináša dôkladnú štúdiu objasňujúcu výnimočnú umeleckú sériu, ktorej sa v dejinách sochárstva nič nevyrovná.
