Divadlo Astorka Bratislava l Willy Russell: Shirley Valentine l Réžia: Ivan Balaďa l Scéna: Jaroslav Malina l Kostýmy: Mona Hafsahl l Realizácia: Darina Poláková l Hudba: Michal Ničík l Texty piesní: Jakub Nvota l Hrá: Zuzana Kronerová
"Rada si tresnem pohár vína, keď varím, stena, počuješ?" začína svoju one woman show o osamelej starnúcej žene Shirley Valentine herečka Zuzana Kronerová. A potom predvádza neuveriteľnú zmes gagov, emócií a postáv tak vynikajúco, že aj banálne, životom otrepané vety mení na perly.
Willy Russell (1947), dnes svetoznámy anglický dramatik a scenárista, sa možno tak veľa o ženskej duši naučil od matky, s ktorou trávil veľa času, alebo pozorne počúval, o čom sa bavia ženy v salóne, kde pracoval ako kaderník. Fakt je, že jeho ponor do duše štyridsiatničky Shirley, vydatej matky dvoch odrastených detí, ktorá si uvedomuje svoje "premrhané roky" sebaobetovania prijímaného s arogantnou samozrejmosťou, je fenomenálny. A presne také isté herectvo vyžaduje stvárnenie tejto postavy.
Slovenské naštudovanie hry v rytme sedemčlenného ansámblu nenápadne, no o to nápaditejšie vedeného režisérom Ivanom Balaďom malo premiéru v septembri minulého roka. Do českého Café Teatr Čierna labuď sa na výkon Zuzany Kronerovej chodila pozerať divadelná špička a môžeme len ľutovať, že herečkina prvá monodráma bude doma uvádzaná len vzácne.
Shirley Zuzana totiž predvádza koncert vyzretého herectva a ženstva. Vo svojich rozhovoroch s kuchynskou stenou (alebo skalou na pláži v Grécku) je stále iná. Síce len šúpe zemiaky, lebo keď príde ON, musí byť všetko pripravené a stopercentné, ale predvedie toľko emócií a stvárni toľko rozmanitých postáv, že ich je plná scéna.
Je tu malé vystrašené dievčatko, zlá učiteľka (stačia dve gestá a je zrejmý jej hitlerovský charakter), obdivovaná a nedostižná spolužiačka, z ktorej sa nakoniec stala kurva, závistlivá susedka i susedka feministka, ktorú manžel podviedol s mliekárom a ona preto pije už len čiernu kávu a listuje v Aspekte, a je tu aj ležérne pofajčievajúci a nadovšetko dôležitý grécky milenec.
Russell stvoril Shirley, aby každá povinnosťami zotročená Matka a Žena po štyridsiatke dostala krídla a ešte sa odvážila vzlietnuť. S Kronerovou sa letí s takou ľahkosťou, s akou sa ona zmocňuje dvojpólovosti života ženy s hrôzou pozorujúcej hynutie vlastnej osobnosti, ale schopnej s čiernym humorom striasť zo seba absurdity a paradoxy života. Svojím herectvom premieňa ničotnú obyčajnosť v skvelú iróniu, je umelkyňou metamorfózy, kontrastu, nebojí sa byť škaredá, aby vzápätí očarila ženskosťou a lyrickými šansónmi.
Za Divoké včely získala Zuzana Kronerová Českého leva, za Shirley Valentine si zaslúži aspoň Thaliu.
