Júlia Kolečániová. FOTO PRE SME - MARTIN KILIAN
Z nitrianskej Plastiky, niekdajšej bašty ženskej hádzanej, zostali len trosky. A ešte dlžoby. Pred viac ako štyrmi rokmi podala hádzanárka Júlia Kolečániová žalobu na klub pre neuhradenú výplatu, a hoci sa súdy ťahali dlho, napokon dali zákonodarcovia za pravdu hráčke. Jej nároky sú však dnes úplne iné, ako boli v roku 2000. Zmluvné penále vo výške jedného percenta za každý deň omeškania totiž nepustia, a tak pôvodná dlžoba 64-tisíc narástla na takmer dva milióny korún!
Kauzu odštartovala údajná sabotáž
Celá kauza vznikla na prelome rokov 1999 a 200. Nitra hrala nie práve najvydarenejšiu sezónu, šieste miesto bolo napokon ďaleko od ambícií šéfov klubu aj podniku. Začali chýbať peniaze na výplaty a po prehre v Partizánskom si vedenie myslelo, že niektoré hráčky odsabotovali zápas. Vzápätí prišlo s hromadným znižovaním platov, a hoci sa hráčky spočiatku jednotne postavili proti tomuto rozhodnutiu, postupne jedna po druhej (Ivánková, Šimáková, Hanakovičová či Velická), v strachu z neistej budúcnosti nové podmienky radšej prijali.
Kolečániová tak zostala sama. K 30. decembru 1999 dokonca dostala výpoveď, vraj pre nepostačujúce výkony. Paradoxne, v tom čase vyhrala anketu o najlepšiu hádzanárku Slovenska. Ako argument však nezavážilo ani to.
Proti vetru sa neoplatí
Argument o slabých výkonoch vyznieva aj s odstupom niekoľkých rokov ako zlý vtip. V čase, keď v klube vyhlásili, že nemá požadovanú výkonnosť, Kolečániová reprezentovala Slovensko v kvalifikácii MS. Nosom vtedy krútil i tréner Plastiky Pavel Hummel, pomôcť si však nemohol. Aj vtedy platilo, že proti vetru sa "cikať" neoplatí. Hoci mala Kolečániová zakázaný vstup do nitrianskej kabíny, pripravovala sa samostatne a vtedajší tréner štátnej reprezentácie Tomáš Kuťka viac razy uviedol, že práve Julka je jeho najlepšou hráčkou.
Bez hádzanej aj prostriedkov
Po už spomínanej výpovedi prestala Kolečániovej chodiť aj výplata. V máji 2000 sa preto obrátila na súd. Prirodzene, nasledoval predčasný koniec kariéry - v Nitre hrať nesmela, inam jej funkcionári Plastiky pýtaním neúmerného odstupného odísť bránili.
Júlia zostala bez prostriedkov i "svojej" hádzanej, bez ktorej si rodáčka z Novák nevedela predstaviť ani deň. Čas sa vliekol dlho, po viac ako troch rokoch však Okresný súd v Nitre vyniesol rozsudok, ktorý dal v spore Kolečániová verzus Plastika v plnej miere za pravdu hráčke. "Porazení" mali nárok na odvolanie, v tom čase sa však v smrteľnom kŕči zvíjal už celý klub, odvolanie vlastne ani nemal kto podať. Rozsudok tak 22. januára 2004 nadobudol právoplatnosť.
Svoje peniaze uvidí
Dnes, po štyroch rokoch od začiatku sporu, Julkine nároky vďaka penále narástli na sumu, ktorá sa blíži k dvom miliónom korún. Plastika už svoj klub nemá, dlžobu však vyrovnať musí. Záväzok voči Kolečániovej sa vedenie podniku rozhodlo riešiť ponúknutím zariadenia zo športovej haly Plastiky v Dolných Krškanoch. Majiteľka striebornej medaily z MS v roku 1986 z Holandska tak vo voľnom čase rozpredáva zariadenie posilňovne, nábytok zo športhotela, dokonca hádzanárske bránky. Svoje peniaze predsa uvidí.
