Prešovský krajský súd tento mesiac rozhodol, že z 51-percentného balíka akcií štátu patrí 34 percent vranovskej firme ILaS.
Firma sa k akciám dostala vinou daňových úradníkov, ktorí jej v roku 1997 údajne neoprávnene "vzali" budovu. Nasledovala séria exekúcií a súdnych rozhodnutí, ktoré minister Pavol Rusko včera prirovnal ku kauze ČSOB a nazval ich "nášľapnou mínou minulosti".
Keďže štátne inštitúcie boli v roku 1998 a pred ním pasívne, podľa Ruska hrozí, že "jeden človek, jedna spoločnosť získa podiel v Transpetrole".
Kauza vznikla v čase druhej Mečiarovej vlády. Najvyšší súd v roku 1997 rozhodol, že ministerstvo financií má vranovskej firme ILaS zaplatiť 43 miliónov korún ako náhradu škody. Vtedajší minister financií Sergej Kozlík aj jeho nástupca Miroslav Maxon peniaze odmietli zaplatiť, ale proti rozsudku sa ani neodvolali.
Exekútorka teda vydala rozkaz na zhabanie majetku štátu v tejto hodnote, ktorými boli akcie v Transpetrole. O rok neskôr síce štát získal akcie Transpetrolu späť, no firma ILaS v spore pokračovala a nedávno ho na súde vyhrala.
Maxon svoju vinu popiera s tým, že urobil pre záchranu štátneho majetku, čo mohol. "Celý ten prípad bol založený na jednom veľkom podvode," povedal.
Transpetrol, ktorého 49 percent akcií kúpila pred troma rokmi dnes už zbankrotovaná ruská firma Jukos, zatiaľ mlčí. Riaditeľka kancelárie Transpetrolu Martina Méry je za to, "aby sa k celému sporu vyjadrovalo iba ministerstvo hospodárstva".
Ministerstvo utvorilo pracovnú skupinu, ktorá má exekúcii štátnych akcií zabrániť. Proti rozsudku krajského súdu sa odvolalo na Najvyšší súd.
